Kde sa v Smrti predavača používa hovorový jazyk?

V hre Arthura Millera „Smrť obchodníka“ sa v rôznych prípadoch dialógu používa hovorový jazyk, aby sa vytvoril pocit realizmu a autentickosti v reči postáv. Hovorový jazyk sa vzťahuje na neformálny, každodenný jazyk, ktorý sa bežne používa v neformálnych rozhovoroch a odráža spôsob, akým ľudia hovoria v reálnom živote. Tu je niekoľko príkladov hovorového jazyka použitého v hre:

Willy Loman:

- "Ježiš, Mária a Jozef!" (Výkrik prekvapenia alebo frustrácie)

- "Musím zohnať semienka. Zasadím nejaké kvety. Vieš, malá záhradka vzadu... Len malá záhradka vzadu." (Neformálny a konverzačný tón)

- "Teraz počúvaj, chlapče! Toto je tvoj život a je dôležité, aby si ho prevzal. Tak začni myslieť sám za seba a zisti, čo chceš naozaj robiť so svojím časom." (Príležitostné a priame poradenstvo)

Biff Loman:

- "Ježiš, Pop, ja neviem." (Neformálne vyjadrenie neistoty)

- "Vieš, Pop, vždy som si myslel, že budem úspešný ako ty. Ale teraz si začínam myslieť, že možno nie." (ležérny a reflexný tón)

Šťastný Loman:

- "Jasné! Musím nastúpiť do svojho vozňa. Už musím ísť." (neformálna rozlúčka)

Linda Loman:

- "Willy, drahý, prosím, skús sa upokojiť. Zhlboka sa nadýchni a uvoľni sa." (Neformálny a upokojujúci tón)

Začlenením hovorového jazyka do dialógu Miller vytvára pre publikum pocit príbuznosti a známosti. Vďaka tomu sa postavy cítia skôr ako skutoční ľudia s odlišnými osobnosťami a každodennými rečovými vzormi, než ako príliš formálne alebo umelé postavy. Použitie hovorového jazyka tiež dodáva autentickosť autorovmu skúmaniu tém a zápasov, ktorým rodina Lomanových čelí, vďaka čomu je hra pre divákov pútavejšia a vierohodnejšia.