Bruno je Pavlom obzvlášť uchvátený, pretože ho často posielajú do domu veliteľa, aby doručil otcove správy. Pri jednej takejto návšteve si Bruno všimne, že Pavel koná inak. Namiesto zvyčajného veselého správania Bruno zaznamená náznak zúfalstva a strachu.
Zvedavosť vedie Bruna k tomu, aby Pavla pozornejšie pozoroval. Stane sa svedkom šokujúceho incidentu, kde veliteľov syn Kurt zle zaobchádza s Pavlom a hodí po ňom tanier. Pavel je nútený sa ospravedlniť, zatiaľ čo veliteľ ignoruje správanie jeho syna. Bruno je šokovaný a smutný z krutého zaobchádzania, ktoré Pavel znáša.
Medzitým Bruno pokračuje v priateľstve so Shmuelom. Rozhodne sa vziať si kúsok chleba z vlastnej kuchyne, o ktorý sa podelí so svojím novonájdeným priateľom. Bruno prinesie chlieb k plotu na mieste ich tajného stretnutia, ale Shmuel váha, či si ho má vziať, pretože sa bojí, že sa dostane do problémov. Nakoniec Bruno presvedčí Shmuela, aby to prijal, a spoločne sa podelia o chlieb.
Počas celej kapitoly začína Bruno chápať, že život v koncentračnom tábore nie je taký, ako ho dospelí prezentovali. Začne spochybňovať autority vo svojom živote a rozvíja empatiu voči tým, ktorí sú vystavení krutosti a nespravodlivosti.