Achebe začína tým, že priznáva, že rozprávač vo filme „Veci sa rozpadajú“ nie je neutrálnym pozorovateľom. Je produktom svojej doby a svojich skúseností a jeho perspektíva je formovaná dominantnými ideológiami koloniálnej éry. Achebe však tvrdí, že to neznamená, že perspektíva rozprávača nie je platná alebo že neodráža postoje ľudí Igbo.
Achebe poukazuje na to, že rozprávač nie je jediným hlasom v románe. Je jednou z mnohých postáv, ktoré vyjadrujú rôzne pohľady na kultúru a spoločnosť Igbo. Achebe tiež poznamenáva, že perspektíva rozprávača je neustále spochybňovaná a spochybňovaná inými postavami a že čitateľ sa nakoniec sám rozhodne, čomu bude veriť.
Achebe uzatvára argument, že perspektíva rozprávača je cenným nástrojom na pochopenie zložitých a často protichodných spôsobov, akými bola kultúra Igbo vnímaná a chápaná počas koloniálnej éry. Tvrdí, že perspektíva rozprávača nie je odrazom jeho osobných predsudkov, ale skôr odrazom širšieho spoločenského a historického kontextu, v ktorom bol román napísaný.