Alžbetínske publikum by na túto scénu reagovalo intenzívne, vzhľadom na kultúrny kontext a spoločenské normy svojej doby. Takto mohli reagovať:
1. Šok a zdesenie: Náhla a násilná smrť Merkucia a Tybalta by medzi alžbetínskym publikom vyvolala šok a zdesenie. Násilie nebolo v tej dobe nezvyčajné, ale intenzita konfliktu a tragické následky tejto scény by boli hlboko znepokojujúce.
2. Empatia a sympatie: Diváci by s Rómeom cítili súcit, keď sa ocitol medzi láskou k Júlii a lojalitou k svojmu priateľovi Mercutiovi. Pochopili by emocionálny nepokoj, ktorý zažíva, a ťažké rozhodnutia, ktoré musí urobiť.
3. Morálne dilemy: Alžbetínske publikum bolo veľmi naladené na morálne učenia a lekcie v hrách, ktoré navštevovali. 3. dejstvo, scéna 1 predstavuje niekoľko morálnych dilem, vrátane dôsledkov násilia, váhy cti a sily lásky oproti spoločenským očakávaniam. Tieto dilemy by medzi divákmi vyvolali živé diskusie a úvahy.
4. Katarzia: Alžbetínske divadlo často slúžilo ako katarzný zážitok pre divákov. Intenzívne emócie a tragické udalosti tejto scény by umožnili členom publika uvoľniť svoje vlastné emócie a napätie prostredníctvom skúseností postáv, čo prispelo k katarznému účinku hry.
5. Kultúrne postrehy: Scéna by ponúkla pohľad na spoločenské hodnoty alžbetínskej éry. Zdôraznila by dôležitosť cti, lojality k rodine a prísneho dodržiavania spoločenských noriem, a to aj za cenu osobného šťastia.
6. Zvýšené napätie: Publikum by opustilo dejstvo 3, scénu 1 so zvýšeným očakávaním, čo príde ďalej. Tragické vyústenia pripravili pôdu pre nasledujúce udalosti a vyvolali otázky o potenciálnych osudoch Rómea a Júlie, čím sa umocnilo napätie v hre.
Celkovo by 3. dejstvo, scéna 1 Rómea a Júlie vyvolalo množstvo emócií vrátane šoku, zdesenia, empatie, morálneho rozjímania, katarzie a zvýšeného napätia. Intenzita tejto scény by zanechala trvalý vplyv na alžbetínske publikum a prispela k trvalej popularite hry.