1. Zvýšené napätie: Scéna graduje ku vrcholnému momentu Caesarovej vraždy, čo v publiku vyvoláva pocit napätia a napätia. Reči sprisahancov, ich vypočítané plány a predtuchy Calpurnie, to všetko prispieva k očakávaniu.
2. Hrôza a šok: Skutočné prebodnutie Caesara, kde ho obkľúčili viacerí sprisahanci a spôsobili mu viaceré rany, by bol pre divákov šokujúcim pohľadom. Grafický charakter atentátu v kombinácii s Brutusovou zradou by vyvolal pocit hrôzy a nedôvery.
3. Empatia pre Caesara: Napriek jeho arogancii a diktátorským sklonom alžbetínske publikum pravdepodobne pociťovalo súcit s Caesarom, pretože bol nakoniec zradený a zavraždený. Scéna predstavuje Caesara ako zraniteľnú a ľudskú postavu, ktorá by medzi divákmi vyvolala empatiu.
4. Politické paralely: Hra bola napísaná v období politického napätia a intríg v alžbetínskom Anglicku. Diváci by si pravdepodobne uvedomili súvislosti medzi udalosťami v hre a politickými výzvami, ktorým čelili. Hra ponúkla jemný komentár o povahe moci, ambíciách a dôsledkoch politických otrasov.
5. Morálka a spravodlivosť: Scéna vyvoláva morálne dilemy o čine atentátu a dôsledkoch hľadania spravodlivosti. Publikum by pravdepodobne diskutovalo o tom, či Brutusove činy, vedené jeho vnímanou povinnosťou voči štátu, ospravedlňujú vraždu Caesara, ktorý bol považovaný za legitímneho vládcu.
6. Účasť publika: Alžbetínske publikum bolo známe svojou aktívnou účasťou na predstaveniach a 3. dejstvo, scéna 1, poskytuje dostatok príležitostí na reakcie publika. Výdychy, výkriky a výrazy šoku a pobúrenia by z publika počas vrcholných momentov pravdepodobne vybuchli.
7. Katarzia a reflexia: Scéna vedie ku katarznému uvoľneniu emócií, keď sú diváci svedkami dôsledkov politického násilia a zrady. Podporuje introspekciu a úvahy o povahe vodcovstva, nebezpečenstvách nekontrolovanej moci a úlohe jednotlivca pri formovaní politických udalostí.
Celkovo by 3. dejstvo, scéna 1, zo Shakespearovho „Juliusa Caesara“ bolo pre alžbetínske publikum silným a emocionálne nabitým zážitkom, ktorý by vyvolal reakcie, ktoré siahali od šoku a empatie až po morálnu kontempláciu.