Izolácia a ústranie:
* Samotný dom je opísaný ako chátrajúci a zanedbaný, čo je v ostrom kontraste s kedysi veľkolepým južným sídlom, ktorým bol. To odráža Emilyino vlastné stiahnutie sa zo spoločnosti, jej odmietnutie prispôsobiť sa meniacim sa časom a jej izoláciu vo vlastnom svete spomienok a smútku.
* Uzavreté miestnosti a „zápach prachu a nepoužívania“ symbolizujú Emily vnútorný svet: Z domu sa stáva pevnosť, ktorá ju chráni pred vonkajším svetom a umožňuje jej ustúpiť do vlastných spomienok. Táto izolácia nakoniec prispieva k jej čoraz nevyspytateľnejšiemu správaniu.
Lipnutie na minulosti:
* Dom je plný relikvií minulosti, ako je „vyblednutá vznešenosť“ kedysi módneho nábytku, „prachom zapadnuté piano“ a „damaškové závesy“. Tieto predmety predstavujú Emilyinu neochotu opustiť minulosť, konkrétne jej idealizovanú víziu jej stratenej lásky, Homera Barrona.
* Prítomnosť „izby mŕtveho muža“ odhaľuje Emilyinu posadnutosť k Homerovi: Táto miestnosť, zachovaná ako svätyňa na jeho pamiatku, ukazuje, do akej miery Emily zmrazila čas a odmietla prijať jeho smrť.
Zostup do šialenstva:
* Dom sa stáva fyzickým prejavom Emilyinho vnútorného rozkladu: „Vôňa prachu a nepoužívania“ a „rozpadnutá vznešenosť“ domu odzrkadľujú Emilyin zhoršujúci sa duševný stav.
* Nález Homerovho rozkladajúceho sa tela v dome podčiarkuje Emilyin zostup do šialenstva: Toto šokujúce odhalenie ukazuje, kam až Emily zašla, aby si zachovala svoju fantáziu, čo nakoniec viedlo k jej tragickému koncu.
Dom nie je len prostredie; je to symbol emocionálneho a psychologického stavu Emily. Práve prostredníctvom opisov tohto chátrajúceho a izolovaného domu chápeme Emilyine motivácie a tragické následky jej odmietnutia prijať realitu zmeny a straty.