Arogancia (nadmerná hrdosť): Antigona prejavuje aroganciu tým, že tvrdošijne trvá na pochovaní svojho brata, hoci to znamená porušenie zákona a vzdorovanie kráľovým príkazom. Preceňuje svoj zmysel pre spravodlivosť a podceňuje moc štátu.
Peripeteia (obrátenie šťastia): Antigonine šťastie naberie náhly a neočakávaný obrat, keď Kreón zistí, že neposlúchla jeho príkazy a pochovala Polynices. To vedie k jej zatknutiu a prípadnej smrti.
Anagnorisis (rozpoznávanie): Antigona si uvedomuje následky svojich činov a tragický osud, ktorý ju čaká. Uznáva, že urobila chybu, keď vzdorovala Kreónovi a uznáva moc štátu.
Katarzia (čistenie): Diváci zažívajú pocit ľútosti a strachu, keď sú svedkami Antigoninho tragického pádu. Cez jej utrpenie sa divákom pripomína dôležitosť umiernenosti, úcty k autorite a dôsledkov prílišnej pýchy a tvrdohlavosti.
Ušľachtilé vlastnosti: Napriek svojej tragickej chybe je Antigona ušľachtilou postavou, ktorú motivuje láska a lojalita k rodine. Je ochotná obetovať svoj vlastný život, aby si uctila svojho brata a presadzovala svoje morálne zásady. Jej odvaha a odhodlanie z nej robia sympatickú postavu v hre.
Kombinácia týchto prvkov robí z Antigony klasický príklad tragického hrdinu. Jej príbeh nám pripomína nebezpečenstvo nadmernej pýchy a tvrdohlavosti, dôležitosť hľadania rovnováhy a umiernenosti v živote a tragické následky, ktoré môže vyplynúť zo vzpierania sa autorite a morálnych noriem.