Osud a osud:
Shakespeare predstavuje myšlienku osudu alebo osudu, ktorý hrá významnú úlohu v životoch Rómea a Júlie. Toto je zdôraznené prostredníctvom opakujúcich sa odkazov na hviezdy, nebeské telesá a proroctvá. Slávna veta „Pár hviezdnych milencov“ naznačuje, že ich láska je od začiatku odsúdená na zánik kvôli silám, ktoré sú mimo ich kontroly. Samotné postavy robia narážky na osud, ktorý riadi ich činy, čím vytvárajú pocit nevyhnutnosti ich tragického konca.
Mládež a impulzívnosť:
Rómeo a Júlia sú obaja veľmi mladí a ich mladosť prispieva k ich impulzívnemu správaniu a unáhleným rozhodnutiam. Rýchlo a intenzívne sa zamilujú, no nedostatok skúseností a zrelosti ich vedie k tomu, aby konali bez toho, aby plne zvážili dôsledky. Ich mladícka vášeň ich núti robiť nezvratné rozhodnutia, ako je tajná svadba a extrémne opatrenia, aby boli spolu.
Sociálne a rodinné konflikty:
Významnú úlohu v tragédii zohráva aj prebiehajúci spor medzi Montagues a Capulets. Nenávisť a nevraživosť medzi rodinami vytvárajú bariéry, ktoré bránia Rómeovi a Júlii byť spolu otvorene. Tento vonkajší konflikt zintenzívňuje ich lásku a zvyšuje tlak, ktorému čelia, čím podnecuje ich zúfalé činy.
Nesprávna komunikácia a nedorozumenia:
K tragickým udalostiam prispieva séria nedorozumení a nedorozumení. Neschopnosť postáv správne komunikovať a pochopiť vzájomné zámery a činy vedie k fatálnym následkom. Napríklad Romeo verí, že Júlia je mŕtva, keď ju vidí ležať v hrobke zjavne bez života, čo ho vedie k samovražde.
V konečnom dôsledku možno tragédiu Rómea a Júlie vnímať ako kombináciu osudu, mladosti, spoločenských konfliktov a série nešťastných udalostí. Aj keď sa zdá, že osud zohráva úlohu pri ich spájaní a usmerňovaní ich ciest, sú to ich mladícke rozhodnutia a okolnosti okolo ich lásky, ktoré spečatia ich tragický osud.