- Shakespeare sa odpútal od tradičných „typových“ postáv klasických tragédií.
_napr._ Postavy ako Hamlet, Macbeth a Kráľ Lear sú viacrozmerné a morálne nejednoznačné, čo umožňuje divákom vcítiť sa do ich zápasov.
2. Preskúmal širšiu škálu tragických tém:
- Zatiaľ čo klasické tragédie sa často zameriavali na pád jedného protagonistu, Shakespeare skúmal rôzne témy ako láska, ambície, žiarlivosť a šialenstvo.
3. Rozvinuté vedľajšie zápletky a sekundárne postavy:
- Podzápletka poskytuje ďalšie pohľady na ústrednú tragédiu, obohacuje príbeh a skúma zložitosť sekundárnej postavy.
4. Zakomponované prvky komiky a irónie:
- Shakespearove tragédie často obsahujú vtipné momenty a využívajú iróniu na zdôraznenie protirečení a zložitosti ľudskej povahy.
5. Použitý jazyk na zvýšenie dramatického účinku:
- Shakespearovo majstrovstvo jazyka pozdvihuje jeho tragédie, umocňuje emocionálny dopad kľúčových scén a hĺbku zážitkov postáv.
6. Experimentované s tragickou štruktúrou:
- Shakespeare sa odklonil od klasickej jednoty času, miesta a akcie, čo umožnilo jeho tragédiám preklenúť dlhšie obdobia a preskúmať zložité dejové línie.
Rozšírením týchto prvkov priniesol Shakespeare do tragickej drámy väčšiu zložitosť, hĺbku a emocionálnu rezonanciu.