1. Osud a arogancia: Grécke tragédie často skúmali koncept osudu a dôsledky ľudskej arogancie (hubris). Postavy, ktoré vzdorovali bohom alebo konali s nadmernou pýchou, sa často stretávali s pádom a trestom.
2. Rodinné kliatby: Mnohé grécke tragédie sa točili okolo konceptu rodinných kliatieb alebo generačných hriechov, ktoré prenasledovali potomkov minulých previnení. Tieto kliatby často viedli k reťazcu tragických udalostí.
3. Láska a vášeň: Láska a vášnivé túžby boli bežnými témami gréckych tragédií. Tieto emócie často viedli postavy k impulzívnym rozhodnutiam, ktoré viedli k tragickým výsledkom.
4. Politická moc: Tragédie sa často ponorili do konfliktov a bojov o moc v rámci starovekých gréckych mestských štátov. Kľúčovými témami boli vzostup, pád a korupcia politických lídrov.
5. Božská spravodlivosť: V gréckych tragédiách hrala významnú úlohu myšlienka božskej spravodlivosti. Bohovia boli vnímaní ako vynucovatelia morálnych zákonov a ich zásahy často priniesli spravodlivosť alebo odplatu za činy postáv.
6. Úmrtnosť a ľudské obmedzenia: Grécke tragédie skúmali obmedzenia ľudskej existencie, zdôrazňovali krehkosť a zraniteľnosť ľudského života.
7. Hrdinský boj: Mnohé grécke tragédie predstavovali boj hrdinských jednotlivcov proti zdrvujúcim silám, akými sú osud, bohovia alebo ich vlastné vnútorné nedostatky.
8. Katarzia: Cieľom gréckych tragédií bolo vyvolať emocionálne reakcie publika, najmä ľútosť (eleos) a strach (phobos). Táto emocionálna katarzia bola považovaná za očistnú a výchovnú skúsenosť.
Tieto spoločné témy v gréckej tragédii odzrkadľovali kultúrne a náboženské presvedčenie starovekej gréckej spoločnosti a naďalej rezonujú medzi divákmi aj dnes, vďaka čomu sa grécka tragédia stala nadčasovou a trvalou formou umenia.