1. Obrazy a metafory:Shakespeare používa obrazy a metafory na vytvorenie živých mentálnych obrazov a porovnaní, ktoré evokujú pocity postáv. Napríklad, keď Viola opisuje svoju lásku k Orsinovi, prirovnáva svoje srdce k „búdke z vŕby“, kde myšlienky „ležia husté ako lístie na jeseň“. Tento obraz vyjadruje hĺbku a intenzitu jej emócií.
2. Slovné hry a slovné hry:Shakespeare zahŕňa slovné hry, slovné hry a dvojité myšlienky na vyjadrenie skrytých emócií a poskytnutie komickej úľavy. Napríklad postava Sira Andrewa Aguecheeka často používa malapropizmus a nesprávnu výslovnosť, čím odhaľuje jeho nedostatok inteligencie, ale zároveň pridáva do hry humor.
3. Samoloquies a Asides:Soliloquies umožňujú postavám vyjadriť svoje najvnútornejšie myšlienky a pocity priamo publiku. Napríklad Malvoliov monológ v dejstve II, scéna II, odhaľuje jeho skutočnú povahu a jeho predstavy o vznešenosti. Asides, na druhej strane, poskytujú postavám spôsob, ako komunikovať svoje myšlienky publiku bez toho, aby ich počuli iné postavy.
4. Dialóg a irónia:Shakespeare používa dialóg na predvedenie kontrastných emócií a nedorozumení medzi postavami. Napríklad vtipné výmeny názorov medzi Violou a Sirom Andrewom Aguecheekom zvýrazňujú rozdiely v ich sociálnom postavení a osobnostiach, pričom často vznikajú ironické situácie, ktoré hre dodávajú humor.
5. Symbolizmus a motívy:Symbolické akcie a opakujúce sa motívy prispievajú k emocionálnemu účinku hry. Použitie prevlekov a pomýlených identít symbolizuje zmätok postáv a túžbu skryť svoje skutočné pocity. Okrem toho motív hudby predstavuje silu emócií rozhýbať dušu a ovplyvniť ľudské správanie.
6. Poetický jazyk:Shakespeare používa poetický jazyk, vrátane sonetov, na vyjadrenie emócií postáv zvýšeným a lyrickým spôsobom. Napríklad vojvoda Orsino často hovorí v poetických veršoch, ktoré odrážajú jeho romantickú a melancholickú povahu.
7. Emocionálne vyvrcholenie:Hra dosahuje svoje emocionálne vyvrcholenie v dejstve V, kde vyvrcholia zadržiavané pocity a konflikty postáv. Odhalenia, konfrontácie a zmierenia vedú ku katarzii emócií a zanechávajú v publiku pocit rozuzlenia a emocionálneho uspokojenia.
Zručným prepletením týchto jazykových prvkov vytvára Shakespeare vo filme „Twelfth Night“ tapisériu emócií, zachytávajúc zložitosť lásky, túžby, podvodu a sebaobjavovania. Hra demonštruje Shakespearovo majstrovstvo jazyka ako nástroja na zobrazenie nuáns ľudských citov a univerzálnej ľudskej skúsenosti lásky, straty a transformácie.