* "Keď zomrie,
Vezmite ho a rozrežte ho na malé hviezdičky,
A on urobí tvár neba takou jemnou
Že celý svet bude zamilovaný do noci
A neuctievajte krikľavé slnko." (Rómeo, dejstvo III, scéna II)
Táto metafora porovnáva Romeovu krásu s hviezdami, čo naznačuje, že je taký krásny, že by mohol urobiť nočnú oblohu krajšou ako dennú.
* „Ale, potichu, aké svetlo preniká tamtým oknom?
Je to východ a Júlia je slnko." (Rómeo, dejstvo II, scéna II)
Táto metafora prirovnáva Júliu k slnku, čo naznačuje, že ona je zdrojom svetla a krásy v Romeovom svete.
* „Ó Rómeo, Rómeo, prečo si Rómeo?
Zapri svojho otca a zavrhni svoje meno;
Alebo, ak nechceš, prisahaj moju lásku,
A už nebudem Kapuletom." (Júlia, dejstvo II, scéna II)
Táto metafora prirovnáva Júliinu lásku k Rómeovi k popretiu vlastnej identity, čo naznačuje, že je pre neho ochotná vzdať sa všetkého.
* „Tieto násilné rozkoše majú násilný koniec,
A v ich triumfe zomrieť ako oheň a prach,
Ktoré, keď sa bozkávajú, konzumujú." (Romeo, dejstvo II, scéna VI)
Táto metafora prirovnáva lásku medzi Rómeom a Júliou k bozku, ktorý ich oboch pohltí, čo naznačuje, že ich láska je v konečnom dôsledku deštruktívna.
*Moja odmena je nekonečná ako more,
Moja láska ako hlboká; čím viac ti dám,
Čím viac mám, lebo oboje je nekonečné." (Júlia, dejstvo II, scéna II)
Táto metafora prirovnáva Júliinu lásku k Rómeovi k moru, čo naznačuje, že je hlboké a nevyčerpateľné.