Othellov pád vyplýva predovšetkým z jeho osudovej chyby:nadmernej pýchy (arogancie) a náchylnosti k žiarlivosti. Othello, poháňaný svojim nafúknutým zmyslom pre česť, podľahne Iagovej manipulácii a nechá žiarlivosť zatemniť jeho úsudok, čo ho vedie k unáhleným a deštruktívnym činom.
Obrat šťastia :
Othellova cesta stelesňuje tragickú trajektóriu od prominentného a rešpektovaného vojenského vodcu k bezútešnej postave pohltenej žiarlivosťou a zúfalstvom. Jeho pád je prudký a úplný, pretože stráca svoju povesť, postavenie a napokon aj život.
Katarzia a uznanie :
Othellovo utrpenie vyvoláva v publiku ľútosť a strach, charakteristický znak tragickej postavy. Jeho tragický koniec slúži ako varovný príbeh o nebezpečenstvách nekontrolovanej pýchy, žiarlivosti a podľahnutia manipulácii. Navyše, vo svojich umierajúcich chvíľach Othello získava hlboké pochopenie svojich chýb a závažnosti svojich činov, moment uznania, ktorý dodáva hĺbku jeho charakteru a vyvoláva v publiku empatiu.
Sociálny kontext :
Othellov príbeh sa odohráva na pozadí rasových predsudkov a spoločenských noriem, ktoré obmedzujú príležitosti a postavenie jednotlivcov z marginalizovaného prostredia. Ako černoch v prevažne bielej spoločnosti čelí Othello výzvam a diskriminácii, ktoré prispievajú k jeho pocitu izolácie a zraniteľnosti. Jeho tragická smrť ešte viac poukazuje na nespravodlivosť a obmedzenia vyplývajúce zo spoločenských predsudkov.
Morálna dilema a voľby :
Othellova cesta predstavuje morálnu dilemu, keď zápasí s protichodnými silami lásky, dôvery a zrady. Jeho rozhodnutia sú formované jeho chybným charakterom a manipuláciami Iaga, ktoré ho vedú na cestu sebazničenia. Hra nastoľuje otázky o etických dôsledkoch žiarlivosti, klamstva a dôsledkoch impulzívnych činov poháňaných emóciami.