Arogancia a prehnané sebavedomie: Caesarova viera vo vlastnú nepremožiteľnosť a ignorovanie varovaní iných vedú k jeho pádu.
Ambície a túžba po moci: Caesarova ambícia byť jediným vládcom Ríma poháňa jeho činy a kompromituje jeho úsudok.
Politická naivita: Caesar nedokáže rozpoznať politické nebezpečenstvo, ktorému čelí od svojich nepriateľov, vrátane Bruta a Cassia, podceňujúc ich schopnosť a ochotu obrátiť sa proti nemu.
Nadmerná dôvera v ostatných: Caesarova dôvera v jeho priaznivcov a jeho spoliehanie sa na ich lojalitu sa ukázali ako scestné, pretože niektorí z jeho najbližších spojencov ho zradili.
Emocionálna impulzívnosť: Caesarove emocionálne reakcie a impulzívne rozhodnutia, ako napríklad jeho zhovievavosť voči porazeným nepriateľom a jeho unáhlenosť v konfrontácii so senátom, prispievajú k jeho zraniteľnosti.
Nevypočutie rád: Caesarovo ignorovanie varovaní a rád jeho spojencov a podporovateľov, vrátane Calpurniinho sna a Artemidorovho zvitku, ho privádza do nebezpečenstva.