Theatre of the Cruel je charakteristické používaním násilia, krvi a iných šokujúcich obrázkov. Artaud tvrdil, že tieto prvky sú nevyhnutné na to, aby zlomili odpor publika a umožnili im zažiť svet novým spôsobom. Ďalšími charakteristickými znakmi štýlu sú:odmietnutie konvenčnej dramatickej formy, dôraz na vizuálne a zvukové skôr než na textové prvky, dôraz na vytváranie silných vizuálnych obrazov.
Artaudove myšlienky mali veľký vplyv na rozvoj moderného divadla a naďalej ich praktizujú divadelné spoločnosti po celom svete. Medzi najznámejšie príklady Divadla krutého patria:*The Bacchae* od Euripida, *Salome* od Oscara Wilda a *Equus* od Petra Shaffera.
Tu sú niektoré z kľúčových vlastností Theatre of the Cruel:
* Násilie a krviprelievanie: Theatre of the Cruel často používa grafické násilie a krv na šokovanie a znechutenie publika. Nedeje sa to kvôli bezdôvodnému násiliu, ale skôr s cieľom vytvoriť pocit naliehavosti a prinútiť publikum, aby konfrontovalo svoje vlastné obavy a túžby.
* Nahota a sexualita: Theatre of the Cruel často používa nahotu a sexualitu na vytvorenie pocitu nepohodlia a nepokoja. Nerobí sa to kvôli dráždivosti, ale skôr kvôli spochybneniu konvenčných predstáv publika o morálke a identite.
* Narušenie konvenčnej formy: Theatre of the Cruel často narúša konvenčnú dramatickú formu používaním nelineárnych rozprávaní, prerušovaním scén a prelomením štvrtej steny. Deje sa tak s cieľom vytvoriť pocit dezorientácie a neistoty a spochybniť očakávania publika.
* Dôraz na vizuál a zvuk: Theatre of the Cruel často kladie väčší dôraz na vizuálnu predstavivosť a zvuk ako na dialóg. Robí sa to preto, aby sa vytvoril pohlcujúci a zmyslový zážitok pre publikum a aby sa obišlo racionálne myslenie a apelovalo sa priamo na emócie.
Theatre of the Cruel je náročná a provokatívna forma divadla, ale môže byť aj silným a transformujúcim zážitkom. Konfrontáciou divákov s ich vlastnými obavami a túžbami nám Theatre of the Cruel môže pomôcť lepšie porozumieť sebe a svetu okolo nás.