Abstraktná dráma má svoje korene na začiatku 20. storočia, keď umelci a spisovatelia začali experimentovať s novými formami vyjadrenia, ktoré sa vymykali tradičným konvenciám. Medzi kľúčové postavy abstraktnej drámy patria Bertolt Brecht, Antonin Artaud a Samuel Beckett.
Abstraktné drámy môžu byť náročné pre divákov, ktorí sú zvyknutí na tradičnejšie formy divadla, no môžu byť aj veľmi obohacujúce. Otvorením nových možností pre divadelné vyjadrenie nám abstraktná dráma môže pomôcť vidieť svet novými spôsobmi.
Niektoré príklady abstraktnej drámy zahŕňajú:
- Čakanie na Godota od Samuela Becketta (1948) je hra o dvoch tulákoch, ktorí čakajú na tajomnú postavu menom Godot. Hra je plná symboliky a nesleduje tradičnú dejovú štruktúru.
- Opera za tri groše Bertolta Brechta (1928) je satirická hra, ktorá rozpráva príbeh zločinca menom Macheath a jeho vzťahov s tromi ženami. Hra využíva hudbu a tanec na vytvorenie jedinečného divadelného zážitku.
- Divadlo krutosti Antonina Artauda (1932) je manifest, ktorý načrtáva Artaudovu víziu nového druhu divadla. Artaud tvrdil, že divadlo by malo byť fyzickým a emocionálnym zážitkom, ktorý spochybňuje zmysly publika.
Abstraktné drámy možno nájsť vo všetkých kultúrach po celom svete. Ponúkajú jedinečný spôsob, ako zažiť svet a ľudské podmienky.