Moderná dráma naďalej začleňuje pantomímu ako spôsob vylepšenia rozprávania príbehov. Často sa používa v komédiách, drámach a muzikáloch na pridanie humoru, vyjadrenie emócií a vytvorenie vizuálneho záujmu. Tu je niekoľko bežných spôsobov, ako sa pantomíma používa v dráme:
Fyzická komédia :Mime možno použiť na vytváranie fyzických komediálnych rutín, ktoré sa spoliehajú na preháňanie, grotesku a vizuálne gagy. Tento typ míma sa často používa v groteskných komédiách, ako sú napríklad tie od Charlieho Chaplina alebo Bustera Keatona.
Gesto :Mime možno použiť aj na vyjadrenie emócií alebo rozprávanie príbehu pomocou gest a pohybov tela. Táto technika sa často používa, keď existuje malý alebo žiadny dialóg a herci sa spoliehajú na svoje gestá, aby prenášali príbeh. Príkladom toho je slávny „Mime Act“ z filmu „Limelight“ z roku 1952.
Charakteristika :Mime možno použiť na vytvorenie odlišných postáv a definovanie ich osobnosti prostredníctvom pohybu. Napríklad v hre „Čakanie na Godota“ od Samuela Becketta je pantomíma použitá na vytvorenie dvoch hlavných postáv, Vladimíra a Estragona, s výraznou telesnosťou a vtipmi.
Symbolizmus :Pantomiu možno použiť na vytváranie symbolov a metafor na zvýšenie významu hry. Napríklad v hre „Čajka“ od Antona Čechova postava Nina používa pantomímu na stvárnenie scény, v ktorej je zranená čajka. Táto vizuálna metafora symbolizuje jej zraneného ducha a emocionálnu bolesť, ktorou prechádza.
Tanečné a pohybové sekvencie :Mim môže ísť často ruka v ruke s tanečnými a pohybovými sekvenciami. Napríklad v hudobnom divadle je pantomíma často začlenená do tanečných rutín, aby vyrozprávala príbeh a zvýšila dramatický vplyv. Príkladom toho je slávna „Balcony Scene“ z muzikálu „West Side Story“, kde herci používajú pantomímu na zobrazenie romantického momentu.