Tu je niekoľko príkladov sledovania myšlienok v dráme:
* V Shakespearovom _Hamletovi_ monológ "Byť či nebyť" odhaľuje Hamletov vnútorný nepokoj, keď uvažuje o samovražde.
* Vo filme Arthura Millera _Smrť obchodníka_ odhaľujú postranníci Willyho Lomana jeho ilúzie a fantázie o jeho vlastnom živote a úspechu.
* Vo filme Tennessee Williams _The Glass Menagerie_ fyzické gestá a výrazy Amandy Wingfield odhaľujú jej krehkosť a zúfalstvo.
Sledovanie myšlienok môže byť účinnou technikou na vytváranie dramatického napätia a napätia. Umožňuje divákom spojiť sa s postavami na hlbšej úrovni a pochopiť ich motivácie a konflikty.