1. Vášeň ako ničivá sila :Frankenstein zobrazuje vášeň ako ničivú silu, keď je neobmedzovaná. Victorova neukojiteľná vášeň pre poznanie a vedecké objavy ho zaslepuje pred etickými úvahami, čo vedie k tragickému stvoreniu monštra.
2. Emocionálny vplyv :Vášeň je vykreslená ako premáhajúca, schopná pohltiť jednotlivcov a prevýšiť rozum a úsudok. Intenzívne pocity odmietnutia, hnevu a túžby netvora poháňajú jeho činy a vedú k sérii tragických udalostí.
3. Izolácia a samota :Nadmerná vášeň môže viesť k izolácii a odpojeniu od ostatných. Frankenstein aj monštrum zažívajú emocionálne utrpenie a odcudzenie kvôli svojim intenzívnym vášňam a bojom.
4. Vyváženie vášne a rozumu :Román naznačuje, že je dôležité nájsť rovnováhu medzi vášnivými aktivitami a racionálnym rozhodovaním. Frankensteinovo zlyhanie pri zvažovaní etických dôsledkov svojich činov je príkladom nebezpečenstva, keď vášeň preváži rozum.
5. Vášeň a empatia :Príbeh príšery podčiarkuje dôležitosť empatie a porozumenia v reakcii na vášnivé správanie. Frankensteinov nedostatok empatie k jeho výtvoru podnecuje odpor monštra a jeho deštruktívne činy.
6. Vášeň ako dualita :Vášeň, podobne ako mnohé iné aspekty v románe, je vykreslená ako dualita. Môže byť hnacou silou tvorby a inovácií alebo deštruktívnou silou vedúcou k izolácii a katastrofe.
V konečnom dôsledku Frankenstein čitateľov varuje, aby si uvedomovali potenciálne negatívne dôsledky extrémnej vášne, a zdôrazňuje potrebu zodpovedného rozhodovania, empatického porozumenia a vyváženého prístupu k životu.