1. Vyobrazenie ako neprirodzene ambiciózny: Shakespeare predstavuje Lady Macbeth ako pohltenú neprirodzenou túžbou po moci. Jej ctižiadostivosť je vykreslená ako prehnaná, bezohľadná a bez morálnych ohľadov. Tento neutíchajúci smäd po moci odcudzuje čitateľov, takže ju vnímajú ako túžbu po moci a zameranú na seba.
2. Manipulácia a prefíkanosť: Lady Macbeth manipuluje a podnecuje svojho manžela Macbetha, aby spáchal vraždu, aby získal trón. Používa svoje presvedčovacie schopnosti a emocionálne príťažlivosti, aby ho presvedčila, pričom ukazuje nedostatok empatie a morálneho kompasu. Čitateľom je jej prefíkaná a manipulatívna povaha nesympatická.
3. Nedostatok ľútosti: Po vraždách Lady Macbeth prejavuje nedostatok výčitiek svedomia a viny. Zdá sa, že táto skúsenosť ju zatvrdila a nevykazuje žiadne známky ľútosti alebo emocionálneho zmätku. Tento nedostatok ľútosti spôsobuje, že pôsobí bezcitne a bezcitne, čím odvádza čitateľov od toho, aby s ňou sympatizovali.
4. Námesačnosť a duševné zhoršenie: Shakespeare uvádza do postavy Lady Macbeth motív námesačnosti a duševného úpadku. Ako hra postupuje, sužuje ju pocit viny, halucinácie a nespavosť. Tento pád slúži ako trest za jej činy a ešte viac znižuje sympatie čitateľov.
5. Kontrast s Macbethom: Shakespeare vytvára kontrast medzi Lady Macbeth a Macbethovou emocionálnou cestou. Zatiaľ čo Macbeth zažíva vinu, výčitky svedomia a vnútorné konflikty, Lady Macbeth zostáva neochvejná v honbe za mocou. Tento kontrast zvýrazňuje jej nedostatok emocionálnej hĺbky a pôsobí chladne a vypočítavo.
6. Absencia výkupných vlastností: Shakespeare neposkytuje žiadne vykupujúce vlastnosti ani sympatické momenty pre Lady Macbeth. Na rozdiel od iných tragických shakespearovských postáv, ktoré vyvolávajú ľútosť alebo pochopenie, zostáva Lady Macbeth počas celej hry značne nesympatická.
7. Spoločenské očakávania: Činy Lady Macbeth tiež spochybňujú tradičné rodové roly a spoločenské očakávania. Prekračuje hranice toho, čo sa v tom čase považovalo za vhodné správanie žien. Tento prehrešok ešte viac prispieva k negatívnemu vnímaniu čitateľov.
Použitím týchto techník Shakespeare šikovne robí z Lady Macbeth nesympatickú postavu, vzbudzujúc v čitateľoch nesúhlas a dištancuje ich od vcítenia sa do jej ťažkej situácie.