1. Tragický tón: Celková hra má tragický tón, keďže sa točí okolo pádu prominentnej osobnosti – Júliusa Caesara. Hra predstavuje tragické dôsledky, ktoré vyplývajú z Caesarových ambícií, nekontrolovanej moci a politických sprisahaní, ktoré z toho vyplývajú. Publikum je svedkom vzostupu a pádu mocného jednotlivca a jeho vplyvu na postavy a rímsku spoločnosť ako celok.
2. Politický a zaujímavý tón: Julius Caesar sa hlboko ponára do politických tém a skúma zložitosť dynamiky moci, manipulácie a sprisahania v politickom kontexte. Hra zobrazuje politické súperenie, frakcie a osobné ambície rôznych postáv a vytvára atmosféru napätia, intríg a neistoty. Boj o moc medzi Caesarom, senátom a ďalšími vplyvnými osobnosťami dodáva hre politický tón.
3. Rétorický tón: Hra obsahuje výrečné a presvedčivé prejavy, najmä od postáv ako Mark Antony a Brutus. Používanie rétoriky a reči zvýrazňuje dôležitosť jazyka a efektívnej komunikácie pri formovaní verejnej mienky a ovplyvňovaní chodu udalostí. Silné prejavy odrážajú zručnosť postáv v apelovaní na emócie, logiku a lojalitu rímskych občanov.
4. Ironický tón: Julius Caesar obsahuje prvky irónie na zvýšenie dramatického účinku a podčiarknutie zložitosti ľudských činov a následkov. Hra predstavuje množstvo prípadov, keď činy postáv majú nepredvídané výsledky alebo kde ich zámery ostro kontrastujú s výsledkami, ktoré dosahujú. Táto irónia dodáva hre hĺbku a nabáda divákov, aby sa zamysleli nad zložitosťou ľudskej povahy a rozhodovania.
5. Filozofický tón: Hra nastoľuje hlboké filozofické otázky o povahe moci, vodcovstve, republikánskych ideáloch a hraniciach osobných ambícií. Cez konflikty a introspekcie postáv Julius Caesar podnecuje kontempláciu o morálnosti určitých činov, dôsledkoch politického manévrovania a úlohe jednotlivcov pri formovaní osudu národa.
Tón Júlia Caesara je v konečnom dôsledku kombináciou tragickej vznešenosti, politických intríg, rétorickej brilantnosti, irónie a filozofickej reflexie, vďaka čomu ide o mnohostrannú a podnetnú literatúru.