1. Zobrazenie nevinnosti: Bentley je zobrazený skôr ako mladý, ovplyvniteľný chlapec než ako tvrdý zločinec, čo zdôrazňuje jeho zraniteľnosť a minimalizuje osobnú zodpovednosť za zločin.
2. Emocionálne hranie: Výkon Christophera Ecclestona ako Bentleyho vyjadruje úprimnosť, výčitky svedomia a strach, poľudšťuje ho a umožňuje publiku emocionálne sa spojiť s jeho ťažkou situáciou.
3. Príbeh a motivácia: Medak poskytuje divákom pohľady do pozadia Bentleyho, ukazuje ho ako problémovú, no sympatickú postavu, ktorá sa zaradí do nesprávneho davu a hľadá priateľstvo a prijatie.
4. Vplyv rovesníkov: Film zdôrazňuje vplyv Bentleyho staršieho spoločníka, Chrisa Craiga, na jeho činy a nenápadne presúva časť viny preč z Bentleyho na Craiga.
5. Nespravodlivé zaobchádzanie: Zobrazenie Bentleyho procesu a rozsudku posilňuje sympatie divákov tým, že pôsobí nespravodlivo. Súdny proces sa zdá byť zaujatý a trest smrti sa zdá byť neprimeraný jeho údajnej úlohe v zločine.
6. Reakcie rodiny a priateľov: Medak ukazuje emocionálnu daň Bentleyho situácie na jeho rodine a priateľoch, čím dodáva jeho zobrazeniu hĺbku a robí jeho trápenie univerzálnejším.
7. Kontrast s Craigom: Film jemne kontrastuje postavu Bentleyho s postavou Craiga, čím objasňuje, že Craig je viac vinný a tvrdší, čo ešte viac zvyšuje sympatie k Bentleymu.
8. Verejné pobúrenie a aktivizmus: Film zobrazuje rastúce verejné pobúrenie a aktivizmus okolo Bentleyho prípadu, čo naznačuje, že spoločnosť ako celok ho vnímala skôr ako obeť než ako páchateľa.
9. Záverečné písmeno: Emotívne čítanie Bentleyho posledného listu pred jeho popravou mu dodáva osobný a srdcervúci nádych, ďalej ho poľudšťuje a vytvára ešte silnejšie sympatie.
Využitím týchto techník Peter Medak efektívne buduje silný zmysel pre sympatie k Derekovi Bentleymu, vďaka čomu sa diváci stotožnia s jeho trápením a vidia ho ako tragickú obeť okolností.