Nedostatok dôkazov :Claudius nemá konkrétne dôkazy o Hamletových činoch, ktoré by ospravedlnili rýchly a tvrdý trest. Hamlet sa nedopustil žiadneho zjavného činu zrady alebo vzbury a jeho šialenstvo alebo melancholický stav možno považovať za poľahčujúci faktor. Bez solídnych dôkazov nemôže Claudius prijať drastické opatrenia bez toho, aby riskoval reakciu verejnosti alebo Hamletových priaznivcov.
Hamletova popularita :Napriek svojmu zvláštnemu správaniu je Hamlet medzi obyvateľmi Dánska obľúbený a rešpektovaný. Je považovaný za právoplatného dediča trónu a akýkoľvek pokus ublížiť mu môže viesť k rozšírenej nespokojnosti a dokonca k vzbure. Claudius je opatrný pri podnikaní krokov, ktoré by mohli proti nemu podnietiť verejnosť, keďže už teraz čelí problémom s legitimitou kvôli jeho spornému vzostupu k moci.
Politické dôsledky :Claudius si je vedomý toho, že prijatie tvrdých opatrení proti Hamletovi môže mať vážne politické dôsledky. Hamlet má mocných spojencov, vrátane vplyvných šľachticov a podpory obyčajných ľudí. Ak by Claudius konal unáhlene, riskuje, že si vytvorí ďalších nepriateľov a destabilizuje svoje postavenie kráľa.
Vina a svedomie :Claudius je prenesený vinou za vraždu Hamletovho otca, kráľa Hamleta. Uvedomuje si morálne dôsledky svojich činov a môže váhať s ďalšími násilnými krokmi, pretože sa obáva božskej odplaty alebo ďalšieho poškodzovania svojej povesti.
Strach z vystavenia :Claudius sa bojí, že ak bude proti Hamletovi konať príliš agresívne, mohol by odhaliť svoju vlastnú účasť na vražde kráľa Hamleta. Hamlet je voči Claudiusovi podozrivý a začal vyšetrovať smrť svojho otca. Claudius sa obáva, že drastické kroky proti Hamletovi by mohli viesť k odhaleniu pravdy a jeho pádu.
Preto musí Claudius postupovať opatrne a hľadať alternatívne spôsoby, ako sa vysporiadať s Hamletom, berúc do úvahy politické, sociálne a osobné faktory, ktoré sú v hre.