Konflikt a napätie :Prítomnosť Sentry vytvára v hre konflikt a napätie. Ako strážca paláca predstavuje hrozbu pre Antigonu a Ismene, ktoré sú napriek Kreónovmu dekrétu odhodlané pochovať Polyneices. Tento konflikt poháňa dej vpred a udržiava divákov v zaujatosti.
Symbolizmus a metafora :Sentry predstavuje sily autority, zákona a sociálneho poriadku, ktoré Antigona spochybňuje. Stelesňuje strnulosť a nepružnosť štátu v kontraste s Antigoninými princípmi spravodlivosti a rodinnej lásky.
Etické dilemy :Interakcie Sentry s Antigonou vyvolávajú etické dilemy o morálnych povinnostiach občanov oproti požiadavkám štátu. Jeho naliehanie na presadzovanie Kreónovho zákona poukazuje na napätie medzi osobným svedomím a vonkajšou autoritou.
Fólia Antigone :Sentry slúži Antigone ako záštita a zdôrazňuje jej silu, odvahu a odhodlanie. Jeho strach a neochota plniť Kreonove rozkazy podčiarkujú Antigonin neochvejný záväzok voči jej presvedčeniu, vďaka čomu je jej postava ešte hrdinskejšia a obdivuhodnejšia.
Reprezentácia Kreónovej sily :Sentryho lojalita ku Kreonovi a jeho ochota presadzovať svoje nariadenia, dokonca aj za cenu vlastného nepohodlia a potenciálneho trestu, demonštruje rozsah Kreonovej moci a všadeprítomnosť jeho vplyvu.
Katarzia a tragická irónia :Úloha Sentryho prispieva ku katarzii a tragickej irónii hry. Jeho činy nepriamo vedú k tragickému pádu Antigony, Kreóna a ich rodín, čo vyvoláva v publiku pocit ľútosti a hrôzy.