Tu je niekoľko dôvodov, prečo priemerný hráč mohol čeliť výzvam:
1. Zložitosť hier:Hry často sprostredkúvali zložité témy, dejové línie a vývoj postáv. Priemerný človek možno nemal rovnakú úroveň vzdelania alebo literárneho zázemia, aby plne pochopil zložitosť zápletky alebo literárnych narážok.
2. Špecializovaná slovná zásoba:Dramatici často používali špecializovanú slovnú zásobu, metafory a symboliku. Bez predchádzajúcich znalostí alebo kontextu mohlo mať publikum problémy s pochopením určitých slov alebo fráz.
3. Kultúrny a spoločenský kontext:Hry často odrážali kultúrnu, politickú a spoločenskú realitu svojej doby. Niektoré hry mohli obsahovať odkazy alebo narážky na konkrétne udalosti, historické postavy alebo spoločenské normy, ktoré diváci nemuseli poznať.
4. Socioekonomické faktory:Počas určitých historických období sa divadlu tešili predovšetkým vyššie vrstvy, ktoré mali vo všeobecnosti lepší prístup k vzdelaniu a kultúrnym zážitkom. Priemerný divák, ktorý mohol pochádzať z iného sociálno-ekonomického prostredia, mohol čeliť problémom pri pochopení sofistikovaného jazyka a prezentovaných tém.
5. Rôzne literárne konvencie:V priebehu storočí sa literárne konvencie vyvíjali a menili. Niektoré hry, ktoré sa dnes považujú za klasiku, mohli diváci počas ich počiatočných predstavení vnímať inak.
Napriek týmto výzvam prvé publikum stále čerpalo radosť z hier na základe ich osobných perspektív, kultúrnych skúseností a interpretácií. Možno sa zamerali na aspekty predstavenia, ako je predstavenie, hudba, fyzické herectvo a emocionálne spojenia, aj keď úplne nerozumeli každému detailu.