1. Symbolizmus viny a korupcie: Po vražde Duncana zažíva Macbeth pocit viny a pohlcuje ho paranoja a neistota. Začína si predstavovať krv na svojich rukách a tento obraz sa stáva neustálou pripomienkou jeho zločinu. Pohľad na krv ho prenasleduje a stáva sa viditeľným prejavom jeho vnútornej skazenosti.
2. Metaforické použitie: William Shakespeare používa krv metaforicky v celej hre. Macbeth počas hry vzýva temné sily a duchov a tieto nadprirodzené entity sú často označované ako „nástroje temnoty“ alebo „duchovia smrti“. Krv je spojená s týmito zlomyseľnými silami, čo naznačuje kazivý vplyv zla a ambícií na Macbethovu dušu.
3. Krv ako motív: Krv je opakovaný obraz počas celej hry. Macbethovo prvé stretnutie s čarodejnicami je poznačené ich proroctvom, že sa stane Thaneom z Cawdoru a nakoniec kráľom Škótska. Tieto proroctvá sú sprevádzané víziami krvi, ktoré vytvárajú desivú atmosféru a predpovedajú budúce krvavé udalosti.
4. Ritualistická symbolika: Krv hrá úlohu v určitých scénach s rituálnymi prvkami. Napríklad v dejstve IV, scéna I, sa zboj čarodejníc zapojí do rituálu s krvou, keď miešajú kotol a vyslovujú svoje proroctvá. Krv v tomto kontexte predstavuje prelievanie života a privolávanie nadprirodzených síl.
5. Irónia a spravodlivosť: Krv sa v hre používa aj na zvýraznenie irónie a poetickej spravodlivosti. Keď sa Lady Macbeth pokúsi zmyť imaginárnu krv z rúk, začne ju trápiť pocit viny a nakoniec upadne do šialenstva. Krv symbolizuje jej nezmývateľné hriechy a odplatu, ktorej čelí.
Rôznym využitím motívu krvi William Shakespeare umocňuje v hre témy viny, násilia a morálneho úpadku. Hra skúma dôsledky Macbethových činov a vyjadruje, že krv neznamená len fyzické krviprelievanie, ale aj znečistenie a skazu ľudskej duše.