1. Refrén:
- Zbor bola skupina hercov, ktorí poskytovali komentáre a reakcie počas celej hry.
- Spievali, tancovali a niekedy komunikovali s hlavnými postavami.
- Zbor často vyjadroval spoločný hlas a emócie komunity v kontexte hry.
2. Masky:
- Herci v gréckom divadle používali masky na zobrazenie rôznych postáv a emócií.
- Masky vyjadrovali identitu postavy, jej pohlavie, sociálne postavenie a emocionálne stavy.
- Umožnili rýchle zmeny postavy a vylepšenú vizuálnu reprezentáciu.
3. Kostýmy:
- Kostýmy boli neoddeliteľnou súčasťou určovania identity postáv a ich sociálneho postavenia.
- Prepracované kostýmy dodali predstaveniam vizuálnu podívanú.
- Použitie farby, látky a zdobenia pomohlo rozlišovať medzi postavami.
4. Mimetický tanec:
- Grécki herci začlenili štylizované tanečné pohyby, aby vyjadrili emócie, sprostredkovali príbehy a zlepšili dramatické situácie.
- Mimetický tanec poskytoval fyzickú interpretáciu textu, posilňoval emocionálny obsah.
5. Hudba:
- Hudba bola životne dôležitým prvkom, ktorý často poskytoval emocionálnu atmosféru a kontext.
- Nástroje ako lýra, flauta a aulos slúžili na sprevádzanie, nastavenie nálady a umocnenie dramatických momentov.
6. Rozprávanie a štruktúra:
- Grécke divadlo nasledovalo štruktúrovaný príbeh, ktorý sa zvyčajne delí na tri časti:protasis (úvod), epitáza (narastajúci konflikt) a katastáza (záver).
- Hry skúmali témy ako osud, spravodlivosť, božská odplata a ľudská prirodzenosť.
7. Deus Ex Machina:
- Používanie „boha zo stroja“ (deus ex machina) sa stalo konvenciou na riešenie konfliktov alebo zavádzanie božských zásahov.
- Zariadenie podobné žeriavu spúšťalo na javisko herca predstavujúceho božstvo, čo symbolizovalo božský prvok riešiaci zložité situácie.
8. Scénické prvky:
- Grécke divadlo často využívalo minimálne kulisy.
- Skene, budova v zadnej časti javiska, slúžila ako kulisa pre predstavenia a poskytovala vstupy a výstupy.
- Nechýbali ani ekkyklema (rolovacia plošina odhaľujúca interiérové scény) a periaktoi (otočné hranoly meniace pozadie).
9. Typy znakov:
- Grécke divadlo predstavovalo rôzne typy postáv, ako napríklad hrdina, zloduch, múdry starší, dôverník a mladí milenci.
- Tieto archetypálne postavy vyhoveli očakávaniam publika a zjednodušili rozprávanie.
10. Úloha publika:
- Grécke divadlo slúžilo veľkému publiku vo vonkajších amfiteátroch, ako je napríklad známe Dionýzovo divadlo v Aténach.
- Reakcia publika a účasť boli rozhodujúce. Grécke slovo „theatron“ označuje miesto na pozeranie, čo odráža základnú úlohu publika v starovekom divadle.
Tieto techniky a konvencie prispeli k dynamickým a silným divadelným zážitkom starovekého Grécka, čím sa grécke divadlo stalo základným vplyvom na západné divadlo a dramatické tradície.