Použitie „Dun dun“ možno vysledovať už v raných rozhlasových drámach, kde sa často používalo na označenie momentu odhalenia v tajomnom alebo hororovom príbehu. Tento termín spopularizovala rozhlasová relácia The Shadow, ktorá využívala zvukový efekt na pridanie tajomstva a predtuchy do svojich rozprávaní.
V rozhlasových drámach a starých rádiách, kde boli zvukové efekty rozhodujúce pre vytvorenie atmosféry, sa „dun dun“ bežne používalo na oznámenie vstupu darebáka, zvýšenie napätia počas strašidelných scén alebo upútanie pozornosti na zápletku.
Postupom času sa „dun dun“ zmenil na vizuálne médiá, najmä na film a televíziu. Stala sa synonymom pre napínavé či dramatické momenty. Slávna tematická hudba „Jaws“, ktorú zložil John Williams, obsahuje výrazný motív „dun dun“. Významne sa objavuje aj v soundtrackoch hororových filmov ako „Psycho“ a dlhotrvajúceho televízneho seriálu „CSI“.
V posledných rokoch sa „dun dun“ stal známym a všadeprítomným zvukovým efektom. Jeho použitie v memoch, online videách a komediálnych náčrtoch ešte viac upevnilo jeho status symbolu napätia a prekvapenia.
Zatiaľ čo „dun dun“ zostáva najznámejšou variáciou, existujú aj iné podobné zvukové efekty, ktoré slúžia rovnakému účelu. „Ta-da“ sa často používa na označenie prekvapivého alebo odhaľujúceho momentu, zatiaľ čo „ba-dum-tish“ sa bežne používa v komediálnom kontexte na zvýraznenie vtipu alebo vytvorenie vtipného efektu.
Skladba „Dun dun“ zanechala v popkultúre trvalú stopu a stala sa ikonickým zvukovým efektom, ktorý okamžite vyvoláva pocit očakávania, napätia a dramatického odhalenia. Jeho vplyv možno vidieť v rôznych formách médií, od klasických rozhlasových drám až po súčasný digitálny obsah.