1. Náboženské rituály: Tanec bol neoddeliteľnou súčasťou náboženských obradov a festivalov v starovekom Grécku. Rôzne tance boli spojené s konkrétnymi bohmi a bohyňami, ako napríklad Pyrrichios, vojnový tanec zasvätený Aresovi, a Hyporchema, živý tanec predvádzaný na počesť Apolla.
2. Oslavy a spoločenské stretnutia: Tancovalo sa počas osláv, hodov a stretnutí. Napríklad svadby predstavovali špeciálne tance ako Sprievod nevesty a Tanec hostí.
3. Divadelná produkcia: Tanec hral ústrednú úlohu v gréckom divadle, najmä v tragédiách a komédiách. Zbor často využíval choreografické pohyby, aby zlepšil rozprávanie príbehu a sprostredkoval emócie alebo situácie.
4. Umelecké vyjadrenie: Tanec bol v starovekom Grécku považovaný za umeleckú formu sám o sebe. Profesionálni tanečníci, známi ako „orchestai“, vystupovali verejne a bavili publikum svojimi schopnosťami a gráciou. Títo tanečníci sa často špecializovali na rôzne štýly tanca, vrátane sólových, skupinových a akrobatických vystúpení.
5. Telesná výchova: Tanec sa praktizoval ako forma telesného cvičenia a výchovy. Gréci si cenili fyzickú zdatnosť a harmóniu tela a mysle a niektoré tance boli špeciálne navrhnuté na zvýšenie obratnosti, koordinácie a sily.
6. Sociálna komunikácia: Tanec umožňoval jednotlivcom vyjadrovať sa neverbálne, komunikovať správy a nadväzovať spojenia s ostatnými. Synchronizované pohyby a rytmické vzory vytvorili spoločný zážitok, ktorý ľudí spojil.
Tieto rôznorodé účely zdôrazňujú kultúrny, spoločenský a umelecký význam tanca v starovekom Grécku. Okrem rekreačného aspektu mal tanec duchovné, expresívne a vzdelávacie funkcie, čo odrážalo bohatstvo a mnohostrannú povahu gréckej civilizácie.