Najstaršie dôkazy o tanci sa datujú okolo roku 9 000 pred Kristom v Indii. Obrazy z tohto obdobia zobrazujú ľudí tancujúcich v kruhu okolo ohňa a naznačujú, že tanec bol už významnou súčasťou ľudskej kultúry.
Staroveké tance
V starovekom Grécku bol tanec považovaný za umeleckú formu a často sa predvádzal pri náboženských obradoch a divadelných predstaveniach. Gréci vyvinuli mnoho rôznych druhov tancov, vrátane valčíka, tanga a flamenca.
Stredoveké tance
Počas stredoveku bol tanec považovaný za ľahkomyseľnú činnosť a často bol cirkvou potláčaný. Niektoré tance však prežili a vyvinuli sa, napríklad rondel a koleda.
Renesančné tance
V renesancii zažil tanec obrodu a bol opäť považovaný za dôležitú formu umenia. Počas tohto obdobia vzniklo mnoho nových tancov, vrátane baletu, mazurky a cha-cha.
Moderné tance
V 20. storočí sa tanec naďalej vyvíjal so vznikom nových štýlov ako jazz dance, step a breakdancing. Dnes je tanec celosvetovým fenoménom, ktorý majú radi ľudia všetkých vekových kategórií a kultúr.
Tu je časová os niektorých kľúčových udalostí v histórii tanca:
9 000 pred Kristom: Obrazy v Indii zobrazujú ľudí tancujúcich v kruhu okolo ohňa.
5 000 BCE: Prvý dôkaz tanca v Číne.
3 000 pred Kristom: Egypťania začínajú používať tanec ako formu náboženského prejavu.
1 500 pred Kristom: Tanec sa v Grécku a Ríme stáva formou zábavy.
12. storočie: Križiacke výpravy prinášajú do Európy nové formy tanca.
15. storočie: Renesancia vidí oživenie záujmu o tanec.
17. storočie: Balet sa rozvíja vo Francúzsku.
18. storočie: Spoločenský tanec sa stáva populárnym v Európe.
19. storočie: V Spojených štátoch sa objavuje džezový tanec a step.
20. storočie: Rozvíja sa moderný tanec a postmoderný tanec.
Dnes sa tanec naďalej vyvíja, pričom sa denne vytvárajú nové štýly a formy.