Tanec je pomenovaný po „pandách“ alebo bambusových klapkách, ktoré sa používajú ako bicie nástroje na vytvorenie rytmického sprievodu k tancu. Výraz „oasiwas“ znamená kolísanie, pričom odkazuje na ladné a plynulé pohyby tanečníkov, ktorí napodobňujú kolísavé pohyby palmových listov.
Pandango Oasiwas sa zvyčajne predvádza v pároch, pričom tanečníci stoja oproti sebe a navzájom zrkadlia kroky a pohyby. Tanec začína pomalým a premysleným rytmom, ktorého rýchlosť sa postupne zvyšuje, keď tanečníci predvádzajú zložitú prácu nôh a elegantné gestá paží. Pohyby rúk sú v Pandanggo Oasiwas obzvlášť dôležité, pretože vytvárajú ilúziu kývajúcich sa listov.
Kostýmy pre Pandango Oasiwas sú tradične živé a farebné, často obsahujú splývavé sukne pre ženy a zložité vyšívané košele pre mužov. Tanec je sprevádzaný živou a veselou hudbou, ktorá sa zvyčajne hrá na tradičných filipínskych nástrojoch, ako sú gitara, bandúria a perkusie.
Pandango Oasiwas má osobitné miesto vo filipínskej kultúre a je často považovaný za jeden z najznámejších ľudových tancov v krajine. Predstavuje bohaté kultúrne dedičstvo regiónu Visayas a naďalej je obľúbenou voľbou pre vystúpenia na kultúrnych prehliadkach, súťažiach a festivaloch. Tanec je odrazom filipínskej kreativity a umenia a je symbolom živého a dynamického kultúrneho dedičstva krajiny.