Cunningham si často vyberal netradičné miesta vystúpení, ako sú parkoviská, sklady a dokonca aj ulice, aby spochybnili tradičný koncept javiskového priestoru.
2. Manipulácia so scénickým dizajnom:
Cunningham úzko spolupracoval so scénickými dizajnérmi pri vytváraní scén, ktoré zmenili prostredie javiska. Hral sa so svetlom, projekciami a pohyblivými štruktúrami, aby zmenil vnímanie priestoru.
3. Interakcia s rekvizitami:
Integroval každodenné predmety alebo našiel materiály ako rekvizity pre tanečníkov na interakciu. Tieto objekty priniesli do choreografie nové priestorové vzťahy a fyzické výzvy.
4. Priestorové cesty:
Cunningham skúmal koncepty blízkosti a vzdialenosti navrhnutím zložitých vzorcov pohybu priestorom. Jeho tanečníci sa na javisku pohybovali po zložitých cestách a vytvárali dynamické priestorové kompozície.
5. Viacúrovňové usporiadanie:
Experimentoval s rôznymi výškami zdvíhaním plošín a zavesením tanečníkov nad hlavou. Tieto vrstvy v priestore umožnili vizuálne odlišné pohybové sekvencie.
6. Asymetria a rovnováha:
Cunningham sa odpútal od symetrických choreografických vzorov. Tanečníci zastávali na javisku asymetrické pozície a skúmali priestorovú dynamiku mimo konvenčnej symetrie.
7. Individuálny a skupinový priestor:
Jeho choreografia skúmala interakcie medzi jednotlivcami a kolektívnou skupinou v zdieľanom priestore. Cunningham sa pohral s hustotou a rozptýlenosťou tanečníkov na pódiu.
Experimentovaním s týmito priestorovými prvkami Merce Cunningham rozšíril jazyk moderného tanca a vyzval divákov, aby prehodnotili, ako vnímajú pohyb vo vzťahu k priestoru. Jeho inovatívny prístup nanovo definoval priestorové hranice tanečného prejavu a ovplyvnil niekoľko nasledujúcich generácií tanečných tvorcov.