1. Kultúrna fúzia: Andalúzia, južná oblasť Španielska, kde flamenco vzniklo, má bohatú históriu rôznych kultúrnych vplyvov, vrátane moslimskej, židovskej, rómskej (Gitano) a španielskej kultúry. Flamenco tanec mohol vzniknúť ako výsledok fúzie týchto kultúrnych tradícií a ich príslušných tanečných foriem.
2. Vyjadrenie identity: Počas 18. a 19. storočia, keď sa formovalo flamenco, našli určité marginalizované komunity v Andalúzii, ako napríklad Rómovia a chudobní robotníci, tanec flamenca ako formu kultúrneho vyjadrenia a komunikácie. Umožnilo im to vyjadriť svoje boje, emócie a skúsenosti v represívnom sociálnom prostredí.
3. Ritualistické počiatky: Predpokladalo sa, že niektoré prvky flamenca, ako je tlieskanie rukami (palmy) a rytmická práca nôh (taconeo), majú rituálne korene predkov, ktoré predchádzajú písomnej histórii. Flamenco mohlo slúžiť na rituálny účel počas slávností alebo duchovných obradov starých alebo domorodých komunít.
4. Zábavná tradícia: Najstaršie zdokumentované záznamy o flamenco uvádzajú jeho prítomnosť v miestnych krčmách, kaviarňach a stretnutiach na zábavné účely. Umelci flamenca predvádzali piesne, hru na gitare a tanec ako prostriedok na upútanie publika a získanie popularity.
5. Rozprávanie prostredníctvom pohybu: Tanec flamenca často zahŕňa expresívne gestá, zložitú prácu nôh a pohyby tela, ktoré rozprávajú príbehy alebo sprostredkúvajú konkrétne emócie a zážitky. Pre interpretov sa stal nástrojom na umelecké a emocionálne vyjadrenie prostredníctvom pohybu.
Zatiaľ čo tieto teórie objasňujú možné dôvody pre vytvorenie tanca flamenca, je dôležité poznamenať, že jeho skutočný pôvod je zložitý a pravdepodobne ide o kombináciu viacerých faktorov a vplyvov, ktoré sa časom v Andalúzii zblížili.