Báseň je meditáciou o ľudskom tele, jeho kráse a obmedzeniach. Skúma témy ako smrteľnosť, konflikt medzi mysľou a telom a hľadanie zmyslu života.
Báseň začína opisom tela ako „tajomného domu“ plného zázrakov. Borges podrobne opisuje telesné orgány a funkcie pomocou živých obrazov a metafor na vyjadrenie ich zložitosti a krásy. Telo používa aj ako metaforu ľudského stavu, pričom skúma témy ako identita, vedomie a hľadanie zmyslu života.
Borges v básni používa rôzne literárne techniky vrátane symboliky, metafory a alegórie. Používa tiež opakovanie a kontrast na vytvorenie zmyslu pre rytmus a pohyb. Báseň je napísaná voľným veršom, čo umožňuje Borgesovi pružnejšie a výraznejšie skúmať témy básne.
"El Cuerpo" je silná a dojemná báseň, ktorá skúma ľudské telo a jeho stav. Ide o komplexné a mnohostranné dielo, ktoré si vyžaduje viaceré interpretácie. Báseň bola široko študovaná a chválená kritikmi a je považovaná za jedno z najdôležitejších Borgesových diel.