Tu je dôvod:
* Báseň sa zameriava na obrazy zobrazujúce utrpenie: Rečník pozoruje obrazy zobrazujúce rôzne scény utrpenia, ako napríklad Icarus padajúci z neba a Kristovo ukrižovanie.
* Obrazy ukazujú nedostatok dramatickej odpovede: Obrazy vykresľujú udalosti pokojne, bez prehnaných reakcií z okolitých figúr. Svet pokračuje ako obvykle.
* Perspektíva rečníka sa presunie na širší pohľad: Rečník sa spočiatku zameriava na trpiacich jednotlivcov v obrazoch, ale potom rozširuje svoju perspektívu o „starých majstrov“, ktorí ich vytvorili. Táto širšia perspektíva naznačuje, že utrpenie je konštantná, súčasťou ľudskej skúsenosti a že samotný vesmír je k nemu ľahostajný.
* Báseň zdôrazňuje kontrast medzi ľudským utrpením a ľahostajnosťou sveta: Hlavnou témou je výrazný kontrast medzi zobrazeným utrpením a tichým, nerušeným svetom okolo neho. Rečník nakoniec dospel k záveru, že „v Breughel's Icarus, napríklad:ako sa všetko odvráti / celkom pokojne od katastrofy; plurman môže / počul splash, opustený plač, / ale pre neho to nebolo dôležité zlyhanie.“
Báseň nás núti konfrontovať realitu utrpenia a ľahostajnosti sveta a zanecháva nám zmysel pre melanchóliu a prijatie.