* Nadčasovosť a relevantnosť: Pre Picassa skutočne zmysluplné umelecké dielo prekračuje obmedzenia obdobia svojho vzniku a hovorí priamo k divákovi v prítomnom okamihu. Nie je to o historickom kontexte alebo kultúrnom pozadí; ide o schopnosť diela rezonovať s bezprostredným zážitkom diváka a vyvolať emóciu, myšlienku alebo introspekciu.
* Aktívne zapojenie: Picasso veril, že umenie by malo byť dialógom, nie monológom. Divák sa musí aktívne zapájať do diela, vniesť do neho vlastnú interpretáciu a skúsenosť. Ak sa umeleckému dielu nepodarí spojiť sa s divákom v súčasnosti, zostane uväznený v minulosti, bez skutočného významu.
* Súčasný prístup: Toto vyhlásenie zdôrazňuje Picassovo zameranie na bezprostrednosť umeleckého zážitku. Bol oddaným zástancom modernizmu a veril, že umenie by malo odrážať súčasný svet, nielen napodobňovať minulé štýly.
Je však dôležité poznamenať, že Picassovo vyhlásenie je otvorené interpretácii a možno ho vnímať rôznymi spôsobmi:
* Subjektivita: To, čo jedna osoba považuje za „prítomné“ alebo „relevantné“, sa môže od druhej líšiť. Umenie je subjektívne a neexistuje jediný, všeobecne dohodnutý výklad.
* Historický kontext: Zatiaľ čo Picasso zdôrazňoval súčasnosť, uznával aj dôležitosť minulosti. Mnohé z jeho diel čerpali inšpiráciu z historických štýlov a tradícií, ktoré potom reinterpretoval a pretvoril pre modernú dobu.
V konečnom dôsledku je Picassovo vyhlásenie provokatívne, čo nás vyzýva, aby sme prehodnotili naše chápanie umenia a jeho vzťahu k času. Naznačuje, že umenie nie je len pozostatkom minulosti, ale prebiehajúcim dialógom medzi umelcom, umeleckým dielom a divákom v prítomnom okamihu.