* Žiadna "životná sila" na oživenie mŕtvoly: Román sa opiera o fiktívny koncept „životnej sily“, ktorú Victor Frankenstein používa na oživenie tvora z častí mŕtvych tiel. Neexistujú žiadne vedecké dôkazy, ktoré by naznačovali existenciu takejto sily.
* Etické a praktické prekážky: Samotná myšlienka vytvorenia bytosti z mŕtveho tkaniva vyvoláva vážne etické obavy a v súčasnosti nie je v rámci vedeckých možností.
* Odmietnutie orgánu: Aj keby sa nám podarilo nejako vytvoriť telo z častí, imunitný systém by takúto cudziu entitu okamžite odmietol.
* Vývoj mozgu a vedomie: Mozog nie je len fyzický orgán. Formovanie mysle a vedomia si vyžaduje roky vývoja a skúseností.
Existujú však niektoré aspekty príbehu, ktoré sú relevantné pre modernú vedu:
* Transplantácia orgánov: Urobili sme obrovský pokrok v transplantácii orgánov, ktorá zahŕňa odber orgánov od jedného jednotlivca a ich transplantáciu inému.
* Genetické inžinierstvo: Teraz sme schopní manipulovať s génmi, čím potenciálne otvárame dvere budúcim možnostiam manipulácie s ľudským telom. Táto technológia však ani zďaleka nedokáže vytvoriť bytosť od nuly.
* Umelá inteligencia: Hoci nejde o vytváranie živej bytosti, oblasť AI rýchlo napreduje. Vyvíjame sofistikované stroje, ktoré sa dokážu učiť, prispôsobovať a dokonca prejavovať určité formy „inteligencie“, hoci nie skutočného vedomia.
Súhrnne: Aj keď je fascinujúce premýšľať o možnostiach, je dôležité si uvedomiť, že fiktívny svet Frankensteina je veľmi odlišný od skutočného sveta vedy. Možno nikdy nebudeme schopní vytvoriť život zo smrti, ale naše chápanie biológie a technológie sa neustále vyvíja.