1. Počiatočný prieskum a obchod:
- Európania skúmali a obchodovali s pobrežnými oblasťami Afriky po stáročia.
- Interiér však zostal do značnej miery neznámy až do polovice 19. storočia.
- Technologický pokrok, ako sú parné člny a chinín (liečba malárie), umožňovali hlbší prieskum.
2. Vzostup nacionalizmu a imperializmu:
- Európske krajiny zažili prudký nárast nacionalizmu a túžbu po kolóniách.
- Kolónie sa považovali za zdroje surovín, trhy pre vyrobený tovar a strategické vojenské základne.
3. Berlínska konferencia (1884-85):
- Cieľom tejto konferencie, ktorú zorganizoval nemecký kancelár Otto von Bismarck, sa zamerala na reguláciu európskej kolonizácie Afriky.
- Zaviedla princíp „efektívneho zamestnania“, čo znamená, že národ musel preukázať kontrolu nad územím, aby ho uplatnil.
- Konferencia však účinne legitimizovala európsku kolonizáciu a viedla k rýchlemu boju o územie.
4. Rýchla kolonizácia:
- Európske právomoci, poháňané konkurenciou a ambíciami, začali agresívne vyrezávať Afriku.
- To sa týka:
- Vojenské dobývanie a podriadenie afrických národov
- zmluvy s miestnymi vodcami, často nútené alebo manipulované
- Ignorovanie existujúcich politických hraníc a sociálnych štruktúr
- ukladanie európskych zákonov, administratívy a kultúrnych noriem
5. Dôsledky:
- Vyrezávanie Afriky malo pre kontinent ničivé následky:
- Strata suverenity a nezávislosti
- vysídlenie a využívanie afrických národov
- Ničenie tradičných ekonomík a sociálnych štruktúr
- Umelé hranice, ktoré často rozdeľujú etnické skupiny a podporujú konflikty
- Dlhodobé hospodárske a politické rozdiely
6. Dekolonizácia a dedičstvo:
- Afrika začala získať nezávislosť v polovici 20. storočia.
- Dedičstvo kolonizácie naďalej formuje politickú, sociálnu a hospodársku krajinu kontinentu.
Je dôležité si uvedomiť, že „vyrezávanie“ Afriky bolo násilný a vykorisťovateľný proces, ktorý mal hlboký vplyv na kontinent a jeho obyvateľov. Pochopenie tejto histórie je rozhodujúce pre riešenie problémov, ktorým Afriku dnes čelí.