Tu sú niektoré kľúčové prvky tejto idealizovanej kultúry:
* Dôvod a logika: Osvietenskí myslitelia zdôrazňovali silu ľudského rozumu pochopiť svet a riešiť problémy. Verili v dôležitosť empirického pozorovania, vedeckého bádania a kritického myslenia.
* Individualizmus a sloboda: Do popredia sa dostal pojem individuálnych práv a slobôd. To zahŕňalo právo myslieť nezávisle, slobodne sa vyjadrovať a usilovať sa o svoje šťastie.
* Pokrok a reforma: Osvietenstvo podporovalo vieru v možnosť pokroku a zlepšenia v spoločnosti. To zahŕňalo reformu politických systémov, podporu vzdelávania a pokrok vedy a techniky.
* Univerzalizmus a humanita: Osvietenskí myslitelia verili v prirodzenú dôstojnosť a hodnotu všetkých ľudských bytostí bez ohľadu na ich sociálne postavenie, etnickú príslušnosť alebo náboženstvo. Presadzovali myšlienky rovnosti, spravodlivosti a súcitu.
* Klasické vplyvy: Osvietenstvo výrazne čerpalo z myšlienok a hodnôt klasickej antiky, najmä Grécka a Ríma. To zahŕňalo zameranie na krásu, harmóniu a poriadok.
* Neoklasické umenie a literatúra: Umelecké a literárne štýly tohto obdobia odrážali tieto ideály. Neoklasické diela zdôrazňovali jasnosť, jednoduchosť a zameranie na rozum a logiku.
Je však dôležité poznamenať, že táto idealizovaná kultúra nemusela nevyhnutne predstavovať realitu tej doby.
* Sociálna nerovnosť: Napriek dôrazu na rovnosť pretrvávala v 18. storočí výrazná sociálna nerovnosť. Ženy, farební ľudia a nižšie vrstvy mali obmedzené práva a možnosti.
* Kolonializmus: V období osvietenstva došlo aj k expanzii európskeho kolonializmu, ktorý často odporoval ideálom individuálnej slobody a univerzalizmu.
* Náboženské konflikty: Dôraz na rozum a logiku viedol k napätiu s tradičnými náboženskými presvedčeniami, čo vyvolalo diskusie o úlohe viery v spoločnosti.
Celkovo bola idealizovaná kultúra 18. storočia zložitá a mnohostranná. Predstavoval výrazný posun v myslení a hodnotách, no mal aj svoje obmedzenia a rozpory.