Transformácia: Rečník v sonete vyjadruje pocit úžasu nad tým, ako sa jeho milovaná môže meniť a vyvíjať, fyzicky aj emocionálne. Žasne nad tým, ako sa im zdá, že čas plynie inak a ako ich láska prekračuje hranice bežnej ľudskej skúsenosti.
Snaha o krásu: Sonet tiež oslavuje krásu a túžbu rečníka zachytiť a zachovať ju. Svoju milovanú prirovnáva k umeleckému dielu a používa bohaté, živé obrazy na opis fyzickej krásy, ktorá ho priťahuje. Sonet zdôrazňuje napätie medzi prchavosťou krásy a túžbou rečníka, aby trvala navždy.
Sila lásky: Sonnet 40 sa dotýka aj sily lásky a jej schopnosti premeniť a povzniesť rečníka aj milovaného. Rečník tvrdí, že vďaka jeho milovanej sa cíti byť hodnejším a schopnejším, než by inak bol, pričom zdôrazňuje transformatívnu silu lásky.
Záver: Sonnet 40 je dôkazom trvalých tém premeny, hľadania krásy a sily lásky. Shakespeare tieto témy majstrovsky spája a vytvára sonet, ktorý je osobný aj univerzálny a rezonuje u čitateľov naprieč časom.