1. Antiiluzionistické súpravy: Brecht odmietol realistické kulisy a namiesto toho použil abstraktné alebo štylizované kulisy, aby oddialil publikum od ilúzie reality a podporil kritické myslenie. Tieto súbory často pozostávali z jednoduchých a funkčných štruktúr, ktoré bolo možné ľahko preusporiadať tak, aby reprezentovali rôzne miesta.
2. Nelineárne príbehy: Brechtove hry často využívali nelineárne príbehy, fragmentované štruktúry a flashbacky, aby narušili konvenčné techniky rozprávania. Cieľom tejto nekonvenčnej štruktúry bolo zabrániť tomu, aby sa publikum pasívne pohltilo príbehom, a povzbudila ho k aktívnej analýze udalostí a tém.
3. Efekt odcudzenia (Verfremdungseffekt): Jednou z ústredných čŕt Brechtovho abstraktného divadla je „efekt odcudzenia“. Táto technika zahŕňa prezentovanie známych situácií alebo postáv neznámym alebo neočakávaným spôsobom, aby sa vytvoril pocit odlúčenia. Týmto sa Brecht snažil povzbudiť publikum, aby kriticky skúmalo a spochybňovalo sociálne, politické a ekonomické systémy prezentované na javisku.
4. brechtovskí herci: Herci v Brechtových inscenáciách si často osvojili oddelený, emotívny prejav, vyhýbajúc sa emocionálnej identifikácii so svojimi rolami. Cieľom tohto štýlu bolo zabrániť tomu, aby sa publikum emocionálne zamotalo do postáv, a namiesto toho sa zamerať na analýzu sociálnych a politických problémov skúmaných v hre.
5. Prelomenie štvrtej steny: Brecht niekedy používal techniku prelomenia štvrtej steny, kde sa herci priamo prihovárali publiku, komentovali hru alebo svoje postavy. Táto technika ešte viac zdôrazňuje umelosť divadelného zážitku a podporuje aktívne zapojenie publika a kritickú reflexiu prezentovaných tém.
6. Didaktické prvky: Brechtovo abstraktné divadlo často obsahovalo didaktické prvky, ako sú piesne, básne a zbory, ktoré explicitne vyjadrujú politické alebo spoločenské posolstvo hry. Tieto prvky posilňujú vzdelávacie a kritické zámery hry a podnecujú divákov kriticky premýšľať o nastolených problémoch.
7. Spolupráca: Brecht kládol dôraz na spoluprácu v tvorivom procese, zapojenie hercov, režisérov, dizajnérov a dramaturgov do formovania inscenácie. Tento prístup založený na spolupráci umožnil rozmanitosť pohľadov a prispel k celkovej kritickej a analytickej povahe divadelného zážitku.
Celkovo sa Brechtovo abstraktné divadlo snažilo spochybňovať tradičné divadelné konvencie a zapájať divákov do kritického a analytického skúmania sociálnych, politických a ekonomických problémov, čím ich vzďaľovalo od emocionálnej angažovanosti a podporovalo zvýšený zmysel pre uvedomenie si a reflexiu.