Manifest Destiny:
Tento koncept si získal popularitu v polovici 19. storočia a podporoval myšlienku, že Spojené štáty majú božské poslanie rozšíriť svoje územie na severoamerický kontinent. Prispelo to k expanzii národa na západ a akvizícii nových území ako Texas, Kalifornia a juhozápad.
Ekonomický rozvoj:
Ako ekonomika USA rástla a industrializovala sa, zameranie sa presunulo na komerčné záujmy a ekonomický rast. Rozvoj dopravných sietí, ako sú kanály a železnice, a rast miest viedli k dôrazu na ekonomickú prosperitu.
Imigrácia a diverzita:
V 19. storočí došlo k prudkému nárastu prisťahovalectva z Európy a iných častí sveta. Príliv prisťahovalcov priniesol nové myšlienky, kultúry a jazyky, čo prispelo k rozmanitejšej a pluralitnejšej spoločnosti. To viedlo k debatám a diskusiám o asimilácii, zachovaní kultúry a úlohe imigrantov pri formovaní identity USA.
Sociálne reformy:
Presadzovanie sociálnych reforiem nabralo na sile počas 19. storočia, najmä pokiaľ ide o práva žien, zrušenie otroctva a pracovné práva. Tieto hnutia spochybňovali existujúce spoločenské normy a snažili sa rozšíriť poslanie USA o väčšiu rovnosť a sociálnu spravodlivosť.
Zahraničné pravidlá:
USA prijali na konci 19. storočia asertívnejšiu zahraničnú politiku, čím rozšírili svoj vplyv aj za hranice západnej pologule. Španielsko-americká vojna napríklad viedla k získaniu území ako Portoriko, Filipíny a Guam, čo odráža posun smerom k globálnejšej úlohe.
Reformy progresívnej éry:
Na prelome 20. storočia priniesla progresívna éra obnovené zameranie sa na riešenie spoločenských problémov, akými sú chudoba, korupcia a veľké obchodné monopoly. Cieľom progresívnych reformátorov bolo posilniť demokraciu a zlepšiť životné podmienky všetkých občanov, čím sa poslanie USA rozšírilo aj na sociálne zabezpečenie a ekonomickú spravodlivosť.
Tieto zmeny v ľudovom myslení o poslaní USA boli formované kombináciou domácich a medzinárodných faktorov, vyvíjajúcich sa hodnôt a priorít a túžby riešiť vnútorné výzvy a zapojiť sa do sveta vo väčšom meradle.