1. Reštaurátorstvo:
- Táto myšlienka sa sústredila na vieru, že náboženské pravdy boli časom skazené a je potrebné ich obnoviť. Cieľom reformátorov bolo obnoviť „pôvodné“ pravdy a praktiky kresťanstva, pretože verili, že tieto boli stratené v dôsledku ľudskej chyby a inštitucionálnej korupcie.
2. Individualizmus a osobná skúsenosť:
- Mnohé reformné hnutia zdôrazňovali dôležitosť individuálnych náboženských skúseností a osobného spoločenstva s božským. Odmietli myšlienku náboženskej autority založenej výlučne na tradícii alebo inštitucionálnej hierarchii. Namiesto toho verili, že jednotlivci môžu mať priame a autentické spojenie s Bohom.
3. Biblická kritika a historický kontext:
- Niektorí reformátori požadovali kritické preskúmanie Biblie pomocou historickej a kontextovej analýzy na pochopenie jej učenia. To viedlo k hlbšiemu pochopeniu Biblie a odklonu od doslovných výkladov k viac symbolickým a metaforickým výkladom.
4. Sociálna spravodlivosť a aktivizmus:
- Mnohé reformné hnutia, ako napríklad hnutie Social Gospel, zdôrazňovali dôležitosť sociálnej spravodlivosti, rovnosti a súcitu. Reformátori verili, že náboženská viera by sa nemala prejavovať len v osobnej oddanosti, ale aj v sociálnej činnosti na riešenie spoločenských problémov, ako je chudoba, nerovnosť a nespravodlivosť.
5. Pluralizmus a tolerancia:
- Niektorí reformátori sa zasadzovali za väčší náboženský pluralizmus a toleranciu, pričom tvrdili, že rôzne náboženské tradície môžu mať cenné poznatky a že jednotlivci by mali mať slobodu praktizovať svoju vieru bez strachu z prenasledovania. Táto myšlienka spochybňovala tradičné predstavy o náboženskej exkluzivite a podporovala rešpekt k iným systémom viery.
6. Nové pohľady na Písmo:
- Reformné hnutia často zavádzali inovatívne interpretácie Písma, zdôrazňovali predtým prehliadané pasáže alebo reinterpretovali známe príbehy s cieľom získať nové duchovné poznatky a učenia.
7. Ekumenizmus a medzináboženský dialóg:
- Niektoré hnutia podporovali spoluprácu a dialóg medzi rôznymi kresťanskými denomináciami a dokonca aj inými náboženskými tradíciami. Tento ekumenický prístup sa snažil nájsť spoločnú reč a podporiť porozumenie medzi rôznymi náboženskými skupinami.
Náboženské myšlienky spojené s týmito reformnými hnutiami mali významný vplyv na krajinu kresťanstva a iných náboženstiev v 19. storočí. Spochybňovali zavedené doktríny, ovplyvnili teologické myslenie a prispeli k pokračujúcemu vývoju náboženských praktík a sociálneho aktivizmu.