Caravaggiovo použitie dramatického osvetlenia, odvážnych farieb a realistických výrazov tváre vnieslo do jeho obrazov silnú intenzitu, často charakterizovanú surovým zmyslom pre emócie. Jedno z jeho najslávnejších diel, „Volanie svätého Matúša“ (asi 1599-1600), demonštruje toto zameranie na emocionálnu odozvu v rámci obyčajných postáv prostredníctvom Matúšovej dramatickej reakcie na jeho povolanie.
Použitím svetských ľudí ako modelov sa Caravaggiove diela tiež vymanili z typického zobrazenia svätých a šľachticov, demokratizovali umenie tým, že vo svojich predmetoch prezentovali univerzálne ľudské skúsenosti. Vďaka Caravaggiovmu vplyvu začali umelci vo svojich maľbách zdôrazňovať autentickosť a emocionálnu hĺbku, čo viedlo k rozvoju západného realistického umenia, ako ho poznáme.