1. Prispôsobenie: Pes, ústredná postava básne, je zosobnený ako cítiaca bytosť s emóciami a myšlienkami. Pes je zobrazený ako „bdie nad hrobom“, „spomínajúci si na minulosť“ a cítiaci radosť aj smútok.
2. Snímky: Báseň vytvára živé vizuálne a zmyslové obrazy prostredníctvom opisného jazyka. Frázy ako „dlhé sivé tiene“, „vietor medzi stromami“, „nočný chlad“ a „hviezdy ako vzdialené oči“ pomáhajú vykresliť živý obraz prostredia a atmosféry.
3. Symbolizmus: Báseň využíva symbolické prvky na vyjadrenie hlbších významov. Pes predstavuje lojalitu, spoločnosť a spomienky, zatiaľ čo hrob symbolizuje smrť, túžbu a spomienku. Mesiac a hviezdy naznačujú plynutie času a trvalú prítomnosť psích spomienok.
4. Metafora: Báseň vytvára paralely medzi neochvejnou oddanosťou psa a stálosťou nebeských telies. Riadok „Aj mesiac a hviezdy sledujú, / Ako verní strážcovia“ prirovnáva bdenie psa k spoľahlivej prítomnosti mesiaca a hviezd.
5. Aliterácia: Opakovanie spoluhláskových zvukov, najmä „w“ a „l“, dodáva básni muzikálnosť a dôraz. Napríklad „bdieť nad hrobom“, „vietor medzi stromami“ a „dlhé, osamelé bdenie“ všetky predstavujú aliteráciu.
6. Začlenenie: Báseň často využíva zaseknutie, beh viet cez zalomenie riadkov, aby vytvoril pocit kontinuity a plynutia. Táto technika pomáha zachovať naratívnosť a emocionálnu dynamiku básne.
7. Obrázkový jazyk: Báseň je bohatá na obrazný jazyk, vrátane prirovnaní („Ako verní strážcovia“) a metafor. Tieto prirovnania posilňujú emocionálny vplyv básne tým, že vytvárajú spojenie medzi zážitkami psa a univerzálnymi ľudskými emóciami.
Celkovo tieto poetické zariadenia spolupracujú pri vytváraní dojemnej a evokujúcej básne, ktorá skúma témy lojality, smútku a trvalej sily pamäti.