1. Objav:
* Galvani študoval žabie stehienka vo svojom laboratóriu, keď si všimol, že pri dotyku skalpelom trhli aj po preparovaní.
* To ho priviedlo k presvedčeniu, že vo svaloch žaby sa nachádza forma elektriny, ktorú nazval „živočíšna elektrina“.
2. Teória:
* Galvani navrhol, aby táto „živočíšna elektrina“ prúdila cez nervy a stimulovala svaly, aby sa stiahli.
* Veril, že "životná sila" vo vnútri zvieraťa vytvára túto elektrinu a že je odlišná od elektriny produkovanej statickými generátormi.
3. Experiment:
* Jeho najslávnejší experiment spočíval v použití dvoch rôznych kovov (ako meď a zinok) na dotyk nervu a svalu žaby.
* Kontakt medzi kovmi vytvoril prúd, ktorý spôsobil trhnutie nohy.
* Galvani to interpretoval ako dôkaz, že vlastná elektrina zvieraťa bola stimulovaná kovovým kontaktom.
4. Vplyv a odkaz:
* Galvaniho práca vyvolala diskusiu o povahe elektriny a jej úlohe v živých organizmoch.
* Významne prispel k rozvoju elektrofyziológie a nášho chápania nervového systému.
* Zatiaľ čo jeho teória „živočíšnej elektriny“ bola nakoniec nahradená presnejším chápaním bioelektriny, zostáva kľúčovým krokom v histórii vedy.
5. Správne porozumenie:
* Teraz vieme, že nervové impulzy nie sú spôsobené „živočíšnou elektrinou“, ale elektrochemickými signálmi.
* Tieto signály sú generované pohybom iónov cez bunkovú membránu, nie samostatnou vitálnou silou.
V súhrne, Galvaniho teória živočíšnej elektriny bola prelomovou myšlienkou, ktorá spochybnila prevládajúce vedecké chápanie tej doby. Zatiaľ čo jeho špecifická teória bola nakoniec nahradená, jeho práca položila základ pre budúce objavy v bioelektrine a neurofyziológii.