1. Odvolaním sa na jeho ambície :Lady Macbeth hrá na Macbethovu horúcu túžbu po moci. Vie, že tajne túži byť kráľom a používa lichôtky, presviedčanie a vinu, aby ho dohnala k činu vraždy kráľa Duncana. Živí sa jeho túžbou po vznešenosti a živí jeho ego tým, že ho neustále označuje za hodného trónu.
2. Spochybnenie jeho mužnosti :Lady Macbeth spochybňuje Macbethovu mužnosť, keď váha so spáchaním vraždy. Vysmieva sa mu a vyvoláva pochybnosti o jeho mužnosti a odvahe. Prinúti ho cítiť sa zbabelý a nedostatočný, ak nekoná, pričom využíva svoju hrdosť a zmysel pre česť ako páku, ktorá ho dotlačí k zločinu.
3. Zneužívanie jeho neistoty :Lady Macbeth si je vedomá Macbethovej základnej neistoty a pochybností. Nenápadne hrá na tieto slabosti tým, že naznačuje, že mu chýba sila a odhodlanie byť úspešným vládcom. Hraním na jeho strach a neistotu ho manipuluje, aby uveril, že zabitie Duncana je nevyhnutné na preukázanie jeho hodnosti.
4. Uistenie ho o jej podpore :Lady Macbeth uisťuje Macbetha o svojej neochvejnej podpore a pomoci počas celého sprisahania. Presviedča ho, že sú v partnerstve a budú zdieľať odmeny a dôsledky svojich činov. Tým, že prezentuje jednotný front, zvyšuje jeho sebadôveru a núti ho cítiť sa menej sám vo svojej vine.
5. Otupiť svoj morálny kompas :Lady Macbeth povzbudzuje Macbetha, aby ignoroval svoje svedomie a morálne výhrady. Odmieta akékoľvek výčitky viny alebo váhania a naznačuje, že ich činy sú oprávnené a že ciele svätia prostriedky. Normalizáciou aktu vraždy postupne znecitliví Macbetha voči obludnosti jeho zločinu.
Prostredníctvom svojej vypočítavej manipulácie s Macbethovými slabosťami ho Lady Macbeth ženie na cestu skazy, ktorá nakoniec vedie k ich pádu. Jej taktika využíva jeho zraniteľnosť a túžby, postupne narúša jeho morálne hranice a vedie ho k tragickému koncu.