Tu je to, čo hľadajú:
* Rozvoj vnímania hĺbky: Vizuálny útes pomáha určiť, v akom veku sa u dojčiat rozvíja schopnosť vnímať hĺbku. Robí sa to pozorovaním, či váhajú plaziť sa cez zdanlivý výpadok.
* Vplyv skúseností: Výskumníci môžu manipulovať s prostredím, aby zistili, či skúsenosť ovplyvňuje vnímanie hĺbky. Mohli by napríklad pozorovať, či deti, ktoré majú viac skúseností s plazením, sa s väčšou pravdepodobnosťou vyhnú vizuálnemu útesu.
* Úloha podnetov: Vizuálny útes pomáha izolovať špecifické vizuálne podnety, ktoré prispievajú k vnímaniu hĺbky, ako sú gradienty textúr, relatívna veľkosť a paralaxa pohybu.
* Medzidruhové porovnania: Vizuálny útes sa používa na štúdium vnímania hĺbky u rôznych druhov, čo umožňuje porovnávanie medzi rôznymi zvieratami.
Ako to funguje:
Vizuálny útes je jednoduchý prístroj, ktorý pozostáva z plošiny s čírym skleneným povrchom. Polovica plošiny je nad pevným povrchom, zatiaľ čo druhá polovica je nad prepadom, ktorý je pokrytý šachovnicovým vzorom, ktorý vytvára ilúziu útesu.
Tu je niekoľko kľúčových zistení z výskumu vizuálnych útesov:
* Dojčatá vo veku 6 mesiacov vykazujú váhavosť na okraji vizuálneho útesu. To naznačuje, že v tomto veku si vyvinuli určité hĺbkové vnímanie.
* Skúsenosti zohrávajú úlohu pri vnímaní hĺbky. Napríklad dojčatá, ktoré dostali viac príležitostí na plazenie, sa s väčšou pravdepodobnosťou vyhnú vizuálnemu útesu.
* Vizuálne signály sú dôležité pre vnímanie hĺbky. Dojčatá sa s väčšou pravdepodobnosťou vyhnú zrakovému útesu, keď je prítomných viac vizuálnych podnetov, ako napríklad textúrovaný povrch alebo pohybujúci sa objekt.
Experiment s vizuálnym útesom bol cenným nástrojom na pochopenie vývoja vnímania hĺbky a úlohy skúseností a vizuálnych podnetov v tomto procese.