Ako Erlking zachytáva zvláštnosť a zázrak balady?

Báseň Johanna Wolfanga von Goetheho „Erlking“ zachytáva zvláštnosť a zázrak balady prostredníctvom jej strašidelnej atmosféry, tajomných postáv a použitia nadprirodzených prvkov. Báseň rozpráva príbeh otca a jeho syna, ktorí jazdia temným a rozbúreným lesom, nevediac, že ​​ich prenasleduje zlovestný Erlking, mýtická postava, ktorá láka deti na smrť. Použitie živých obrazov, opakovaní a zvukových efektov v básni vytvára pocit nepokoja a hrôzy a ponorí čitateľov do desivého stretnutia otca a syna.

1. Strašidelná atmosféra:

"Erlking" vytvára strašidelnú atmosféru od začiatku a pripravuje pôdu pre hrozivé udalosti, ktoré sa odohrávajú. Temné a búrlivé prostredie básne s „divokým vetrom“ a „lietajúcimi mrakmi“ vytvára pocit predtuchy a neistoty. Toto atmosférické pozadie umocňuje zvláštnosť a úžasnosť balady.

2. Tajomné postavy:

Báseň predstavuje dve tajomné a nadprirodzené postavy:Erlkinga a jeho dcéry. Erlking je zobrazený ako temná, zlomyseľná postava, ktorá sa vynorí z temnoty, aby prenasledovala otca a syna. Jeho dcéry sú opísané ako „krásne deti“, ktoré chlapca lákajú svojimi očarujúcimi hlasmi. Tieto záhadné postavy dodávajú balade nádych tajomstva a nebezpečenstva, čím umocňujú pocit zvláštnosti.

3. Nadprirodzené prvky:

"Erlking" je naplnený nadprirodzenými prvkami, ktoré prispievajú k jeho zvláštnosti a úžasnosti. Ústredný konflikt básne sa točí okolo otcových pokusov ochrániť svojho syna pred pazúrmi Erlkingov, ktorí sú často spájaní so smrťou a zlomyseľnými silami. Použitie nadprirodzených obrazov v básni, ako napríklad „Erlkingova koruna“, „tmavý les“ a „bledý mesiac“, ďalej umocňuje desivú a nadpozemskú atmosféru balady.

4. Použitie opakovania:

Goethe používa opakovanie, aby vytvoril pocit naliehavosti a vybudoval napätie v celej básni. Opakované frázy ako „Erlking“ a „Otec, nevidíš“ dodávajú balade hypnotickú kvalitu a vťahujú čitateľov hlbšie do zúfalého boja otca a syna proti nadprirodzenej hrozbe.

5. Zvukové efekty:

Použitie zvukových efektov v básni, ako je aliterácia a onomatopoja, prispieva k jej zvláštnosti a úžasnosti. Opakovanie určitých spoluhlások a používanie slov, ktoré napodobňujú prírodné zvuky, vytvárajú pocit sluchovej disonancie, ktorá odzrkadľuje rastúci strach a zmätok otca a syna.

6. Nejednoznačný koniec:

Báseň sa končí nejednoznačnou nôtou a čitateľov necháva v neistote o osude otca a syna. Táto nejednoznačnosť umožňuje viaceré interpretácie a dodáva básni trvalú pôsobivosť. Otvorenosť konca ešte umocňuje zvláštnosť balady a zmysel pre úžas.

Na záver, „Erlking“ majstrovsky zachytáva zvláštnosť a zázrak balady prostredníctvom jej desivej atmosféry, tajomných postáv, nadprirodzených prvkov, použitia opakovania, zvukových efektov a nejednoznačného konca. Goetheho báseň prenesie čitateľov do ríše temnoty a očarenia a zanechá v nich pretrvávajúci pocit nepokoja a fascinácie.