2. Predpovedanie a nesprávne nasmerovanie:
Dramaturgovia používajú starostlivo umiestnené náznaky, narážky a predzvesti, aby navrhli budúce udalosti. Nesprávne nasmerovanie môže byť použité prezentovaním zavádzajúcich indícií, ktoré vedú publikum na nesprávnu cestu.
3. Použitie symboliky:
Do prostredia hry, rekvizít a postáv možno vložiť symbolické prvky. Tieto symboly môžu jemne naznačovať hlbší význam a vytvárať atmosféru tajomstva.
4. Nejednoznačnosť postavy:
Postavy s dvojitými motívmi alebo zložitými osobnosťami môžu nechať publikum hádať o ich skutočných zámeroch. Nejednoznačné postavy vyvolávajú pochybnosti a neistotu o tom, čo budú robiť ďalej.
5. Manipulácia s časom:
Dramaturgovia môžu využívať nelineárne časové línie, flashbacky alebo časové skoky, aby narušili očakávania publika a vytvorili napätie alebo napätie.
6. Zápletky a odhalenia:
Náhle a nečakané dejové zvraty alebo odhalenia môžu vyvrátiť divácke domnienky a vyvolať pocit prekvapenia.
7. Stimulácia a rytmus:
Tempo a rytmus hry môžu byť starostlivo navrhnuté tak, aby budovali očakávania. Pomalé, premyslené momenty môžu zvýšiť napätie, zatiaľ čo rýchle, vrcholné scény vytvárajú pocit naliehavosti.
8. Atmosféra a nastavenie:
Vytvorenie strašidelnej, zlovestnej alebo tajomnej atmosféry môže pripraviť pôdu pre napätie. Prostredie môže slúžiť ako samotná postava, ktorá ovplyvňuje náladu a očakávania divákov.
9. Podtext dialógu:
Spisovatelia môžu do dialógu pridať vrstvy významu prostredníctvom podtextu, kde postavy nenápadne naznačujú postranné úmysly alebo skryté plány.
10. Nezodpovedané otázky:
Ponechanie niektorých otázok nezodpovedaných môže publikum pohltiť tajomstvom, dychtivým dozvedieť sa viac a poskladať puzzle.